random z hviezdnych rozprávok

(chabý úvod do deja: bytôstiek je 18;sú to velmi pohodlné a bláznivé tvory existujúce vo vesmíre; číslo 18 menom Arlik sa nedávno narodila a je podozrivá; číslo 1 Icnorog je prvá, akože vládne)

Za hmlovinou je možno ďaľšia hmlovina alebo iba kúsok prázdna. Možno je v tom prázdne trblietajúce sa more ďaľších hviezd, je iba jediná cesta ako to zistiť a bytôstka číslo 18 to musí zistiť a ísť dnu. Viete ako sa prechádza vesmírnou hmlovinou - dym fúka a vlní sa a krúži kolom a kolom až ide z toho hlava vertikálne sem a tam. Je niečo pod vašími nohami?...ach vlastne som len bytôstka, pod mojimi nohami nemusí byť najmenšie nič.
A tak si na to radosťou poskočila.
Išla ďalej a znovu ďalšie mraky a potom čierna čierna smola, lepiaca sa na malé pazúriky Arlik ... počkať! Aké to pazúriky?! Aha, pazúriky ormotty. Narástli jej asi niekde po ceste. Za smolou zčista jasna odrazila sa od zrkadla k nej ostrá dúha žiary jedinej farby a to bielej ako oslepujúci anjel. Pfuj! Arlik radšej tmavú.
Prechádza prázdnom a skutočne! Skutočne sú tu obrazy hviezd. Je ako v akváriu obkolesenom hviezdami. Sú však príliš ďaleko. Je tu ticho ako v kliatbe. Nad hlavou má ďalšie prelínajúce sa mračná. Pod ňou sa vlní dokonca takmer tekutá dráha mladej galaxie. Arlik sa prevracia sem a tam a snaží sa nájsť si teplú bublinu aby sa mohla vyspinkať doružova - och aké príznačné! V rúžovom zámku doženie všetok spánok, ktorý zmeškala v tej zvláštnej čiernej diere.
Tu v tom a možno trochu predtým sa zjavila Icnorog. Zhrbená a namosúrená ako mačka pred myšou, ktorá jej práve ubzikla do diery.
-a mám ťa ty skrkvaná olomenina suchého asteroidu!!
-hej, huja huja huja! No no no! Čo to je pani icnorog?
Icnorog ani smietkou nepohla a potom vyfrkla

S MALÝM i?!?!?!

-oh pardon! - zahanbila sa a celkom do krajnosti vystrašila Arlik.
- j j j ja...
- to som tuším už raz počula, načo to opakuješ? Pripománaš mi, že hlúposť je nekonečná.
- chcela som si iba pospať.
- v MOJOM zámku?!?!
A verte mi, že Icnorog teraz pohla tak prudko svojou kúzelnou paličkou ako nikdy a to až o niekoľko milimetrov doprava.
- tak a je to, ešte sa aj fyzicky musím namáhať! Však počkaj ty čudná hŕba spukanej spáleniny.
- ach. Ako by som si mohla pomôcť.
- zase mysliš iba na seba? Prečo sa nespýtaš ako by si mohla odčiniť svoj hrozný čin?
Pretože je sebec, egocentrik, chúďa ovečka vo vnútri a červovitý potrat vonku.
- ano, červovitý potrat, keby si bola v tvare červa, tak by som ťa tak nazvala. Buď si istá, že kým sa odtialto vyporiadkuješ tak vymyslím na teba toľko prirovnaní, že si ako darček odo mňa budeš ťahať mlokovito - drači chvostisko a vôbec ťa nebude vidieť. Každý ťa nazve pravým menom a budeš visieť vo vesmíre ako symbol urputného vnútorného rozbitia a plakať spálené slzy až na samé dno vesmíru, ktoré ani neexistuje, tak je hlboko. S tým chvostom sa nepohneš moja!
srčala, pyklila a ryšťala Icnorog.
- ach nie, čo len môže byť horšie pre bytôstku ako neschopnosť pohnúť sa.
- tak tak, dobre že pripomínaš, takmer som zabudla, čo som práve povedala, také to bolo fevibuidné!
- ehm, tak mohla by som ... odísť?
- nie.