Tajomne vraždy v severných Karpatoch KAPITOLA 3

Nad garážou mal vyblednutú Slovenskú vlajku,ktora sa trepotala vo vetre.
-Šišo vitaj v mojej kancelárii.
Už ma nič nemohlo prekvapiť v duchu som si pomyslel.
Kancelaria v radovej garáži pod sidliskom na okraji mesta.
Zoro bol obchodnik z getta,kde každý chce prežiť.
Keď otvoril kovové dvere rýchlo schoval motorku a zaraz ma objal smrad.
Ocitol som sa v Zorovej kancelarii a vo vzduchu sa vznášal známy cigaretový dym.
Ranne komorne prítmie ako v krysej nore.Brloh bola dvojmiestna garáž,
jednu miestnosť používa na kradnute veci a druhu ako kancelariu.
Vládla tam tma ako vo vlčej nore len cez špinavé okno pokryte trusom,kukalo slnko,ktoré vrhalo ostré lúče do čiernej kancelária.
V jeho lúčoch bolo vidno mračna prachu a veľký čierny gauč s mastným stolom.
Bola to garáž,kde vzduch nepachol olejmi ani vazelinou,
ale marihuanovym smogom a kradnutymi vecami.
V strede kancelarie viselo boxerské vrece polepené s hlavami politikov.
Podľa môjho vkusu moc morbídna pracovňa.
Všade dominovalo dusivé prítmie a na stenách viseli polepené plagáty holých žien a nastenka s tmavými fotkami.Do oči mi udrela namontovaná vystavna čierna polička so zbierkou zubov,tolko protez som nevidel ani u zubara.
Svojou zbierkou vybitych zubov by kludne mohol spravit vystavu v kultúrnom dome.
Pod oknom okrem pavučiny sa váľalo veľké kožené kreslo,mastný stôl a posteľ.
Na koženom gauči sa škerila špinavá handra a batériové rádio.
Dal som ich na drevený luxusný stôl,aby som si sadol.
-Maš to tu Zoro útulne aj keď tu máš smrad.
-Šišo cíť sa tu ako doma.Toto je moja kancelária...
Ovládla ma už únava.Rozvalil som sa konečne do luxusného kresla.
Gangster garážový Zoro zatvoril kovové dvere,zapnúl batériové rádio,
z ktorého chrčala skladba: Horkýže slíže- Horiti maštaľ.
Odhrnul z hrude motorkársku bundu,ukázal krvavú odreninu a tváril sa akoby dostal diplom za dobrú prácu.
-Šišo do piči stačilo pár milimetrov a nosil by si mi na hrob kvety.
Nemám rád pohľad na krv a viac ma to bolelo ako jeho.
Rýchlo som vybral hygienické vreckovky vylial na nich vodku a podal.
Gangster garážový vytiahol zo šatníka izolačnú pásku dal na ranu vreckovku a prelepil.
Jeho telo bolo ako samá jazva.Vyzeral akoby prežil Osvienčim.
Sedel oproti mne so zjazveným telom a s kruhmi pod očami,z ktorých vystupoval veľký nos.Atmosféra bola pokojna.Snažil sa robiť formu, že je okej,ale nebol v pohode.Boli sme už dosť vyčerpaný a unavený na slova.
-Čo budeš piť šišo?,ale nevrav,že čaj..
-Tak pivo…Povedal som unavene..
Gangster garážový vybral spod stola plechovkové pivo.
vyklepal z krabičky marsiek joint a zapálil si.
Prekvapila ma jeho pohostinnosť,niečo ma za lubom.
K pivam vydoloval pohár a utrel ho pachnucou handrou.
Tá vecheť bola špinavšia ak ten krígeľ.Nejak bol príliš pozorný,pomyslel som si.
Nalial mi chlast do špinavého pohára a spokojne povedal:
-Vidím veľkú budúcnosť a nie len svoju!
-Ako to myslíš?...Dal som si par glgov piva.
-Šiso však rozmýšľaj??….
Z batohu vybral špinavý prekliaty kufrík a položil ho na prašivý stôl.
Nezaujmal ma jeho obsah,bol som rád,že som živý a zdravý.
Zapálil si znovu joint,vydýchol do mňa a nad nami sa spravil modrozelený oblak.
Zase do neho pridal veľa marihuany.
V garaži sa viril hustý dym,ako keby sme sedeli v obrovskej cukrovej vate,
ktora sa na všetko lepila.Sladká vôňa sa vlnila vo svetle pochmurnej garáži ako džin vypustený z lampy.Už som svet vnímal jedným okom a ten smrad ma uspával.
Chcelo sa mi spať a viečka mi oťaželi ako po makovom čaji.
Bolo mi úplne jedno čo je v tom prekliatom kufríku.
Zdalo sa mi,že realita a sen existujú spolu,lebo sú samé prekvapenie...
Ako som počul Zorov hlas:
-Šišo rozmýšľaj???… Jeho slova a garažový smrad ma uspávali.
Zrazu som sa ocitol vo sne bez starosti a všetky problémy z hlavy odišli.
Vzlietol som do výšin a cítil som sa slobodný.
Vo sne som lietal nad Oravou a pozoroval ľudí.
Sledoval som Oravčanov ako vyrábajú haraburdy pre automobilky
a svet v ktorom žiju sa im rozpadal pod nohami.
Schátrane mosty, nemocnice a školy.
Opäť som videl tmavú moru a padal som dolu.
-Šišo do piče nespi!!! Zareval hrubym hlasom grazel.
Hneď ma prebral,striaslo ma akoby mi dal niekto kopanec do zadku.
Konečne ma niečo vytrhlo z pazurov čiernej mori,ktora si ma omotala.
Zobudil som sa z desiveho sna do ešte viac desivej reality.
Myslel som si,že to bol zlý sen,ale bola to skutočnosť.
So štipancami na celom tele som sa rozpamätal,že som v Zorovej kancelárii v garáži na sídlisku.Bol tu nafajčene ako saune a všade lietali tučné muchy.
-Trochu som si zdriemol Zoro …..
Rozospato som povedal vyvaleny na ortopedyckom kresle a gangster garážový sa zasmial.Na strope spokojne odpočívali nasýtené komáre a mňa svrbelo cele telo.
-Trochu ?.... Usmieval sa zhnitými zubami a ukazal mi mobil.Na displeji tej tehly mal tipovaciu loteriu,sasky a pod nou hodiny.Pozrel som sa na čas a bola jedna hodina poobede.
-Do piče to je zlý sen…
-Doobeda sme spali ako zabitý… Precedil cez zuby grazel garažový.
Pred sebou mal trezorvý kufrik zo stavby a začal ním kývať a usmievať sa.
Vyzeral ako majster sveta s pohárom na stupni víťazov.
Kufríkový trezor pôsobil nedobytne,ale taku zámku otvori každý skúsený zlodej.
V jeho očiach bolo prekvapenie akoby dostal darček a ma si ho otvoriť.Gangster garážový vytiahol z čierneho batohu nejaky mali šperhák a zasunul ho do zámky.Krutil a trhal šperhakom,aby otvoril trezor a nič.Začal byť nervózny a nadavať.Vytiahol ďalší pakľúč na otvaranie zamkov a nič.Čím viacej šperhákov skúšal tym bol nervoznejsi. Treti,štvrty,piaty pakľúč a nič.
A prišlo to ako blesk z jasného neba po mnohych šperhákov jeden zapasoval,skrutil sa v zámke a hlasným šťuknutím odomkol.
Jeho chlpata ruka otvorila pancierové dvierka a z kufríka vyliezol veľky pavuk.
Striaslo ma a chlpy sa dali do pozoru.
-Do piče to čo je …Zahrešil Zoro
-Aspoň ti muchy zabije ….Zasmial som sa a pavuk zaliezol niekde do garáže.
Skúmal veľkými očami obsah trezora a vyťahovol z neho obálky.
Pravdepodobne boli to výplaty pre robošov.
Vytiahol jednu obálku za druhou,na ktorých bolo napísané: priezvisko a hodiny.Bolo ich tam kvantum.Lenivo som odlepil oči a videl som asi 50 obalok s peniazmi .Gangster sa radoval akoby sa mu narodil syn.
Nezaujímali ho mena a osudy ľudí nato kašlal bol zaslepený leskom peňazí.
V zažltnutych prstov prepočítaval peniaze v obálke aj tak som vedel,že mi da menší podiel,ale nech počítá.Oči mu jasali šťastím a prekvapením.
Vyzeral ako majiteľ nemenovaných Námestovských fabrikach,kde ľudia umierali od vyčerpania v smrade bez klimatizacie a v pote za deravý groš
V duchu som sa rozhodol, že tie vyplaty vrátim rodinám ktorým patria.Musel som vymyslieť nejaký plán ako mu tie obálky zobrať.
V bruchu mi škvŕkalo akoby som tam mal štrajk za energie.
Gangstrovy zavolal nejaký típek,že ho čaká pred kanceláriou.
- Počkaj šišo, mam tu kšeft a klienta.
Grázel Zoro bol miestny zlodejíček ,ktorý dodáva kradnutý tovar.
Od neho sa dalo všetko vybaviť okrem tvrdých drog,ktore preklínal.
Jeho najčastejšie slovo bolo kšeft,škvara a biznis.
Zobral ukradnutú motorku od medveďov a šiel von pred kovové dvere.
Mašina vyzerala zachovalo ako čistonova.Zachránila nám život.
Vytiahol ju ako svoju trofej,ktora šla do Poľska k novému majiteľovi.
Ku garáži prišiel nákladiak,ktory smrdel naftou,naložil doň motorku a dostal keś.
Cez malé špinavé okno som spoznal toho trhana z mesta.
Bol to miestny kurier za chlast vozil všetko.
Kedy si mal taxi službu,ale ju prepil.
A dnes ma svoj bar v pivnici v bytovke,kde sa stretáva miestna stoka a pouličný zlodejičkovia.
Za ten čas keď bol Zoro preč,môj tajný plán sa uskutočnoval.Odomkol som nenapne na strešnom okne zamku,podchylil a tajna uloha mohla začať.Ukradnuty kufrik s vyplatam vrátim naspäť do stavebnej budy.
Pozeral som si menovky na obálkach.
ŽiaľBohu spoznal som tam priezviska chlapov zo stavby.
Boli to robotníci z mesta a okolia.Dobrý chlapi pracujuci v dažďi aj v mraze až na tu palenku.Ťažko zarobene plody a mozoľnaté ruky nechaju v bare.
Gangster sídliskový prudko vošiel do svojej kancelárie a zabuchol dvere na garáži.
Dnu vošiel novembrový chlad a smrad a z miesnej fabriky gumkárne.
Začal chodiť nervózne hore dole ako pokazena platňa.
-Čo je Zoro? Spýtal som sa.
Gangster garážový kývol rukou a bol zamračený pri mobile.
-Tak to ďalej nemôže ísť,aby tu chodili kriminalnici po kšeft.
-Jaj, no je to dosť podozrivé..Odpedal som
Sadol si na kreslo oproti mne,prisunul taburetku a vyložil nohy adali veľkého šľuka z jointa.
-Je čas zúčtovania….. A poškrabal sa po čiernej veľkej brade.
Vytiahol z vrecka gunžu peňazí,prepočítal ich a menšiu časť z nich hodil vedľa kufríka ako karty.
-Ber šišo za ukradnutú motorku.
V duchu som si pomyslel to dám Nataši za žigulik.Odpil som si piva, chutilo ako odvar z ponožiek,skrčil som peniaze a zašomral.
-To je malo!
Na stole bol trezor s obálkami,kde mal každy svoj podiel
Už len sa rozdeliť a to je ta najskurvenejšia robota.
Zapálil si cigu a začal počítať obálky z kufríka.
Oči sa mu od vzrušenia leskli akoby vyhral loteriu.
Zamračené sa pozrel na mňa a vydýchol zelený hustý dym.
-Tu máš svoj podiel a sme si kvit!
Hodil obálky vedľa kufrika ako karty,zobral som ich a ofrflal
-Špinavé peniaze.
Štrngli sme si pivom,každý sa s chuti napil a odgrgol.
Dal mi 3 krat menši obsah obálok,ale v mysli som už mal svoj plan ako mu zoberiem cely trezor a vrátim ich robotnikom.
To bola moja tajná úloha:
Ožrať gangstra garážového do mrtva a zobrať mu prekliaty trezor cez podchylene strešné okno.
Atmosfera bola pokojna a každý mal svoju škvaru.
-Počúvaj šišo poďme si zahrať hru.
Pozrel sa na mňa Zoro ako Desperato pri masakri.
Dal všetko preč zo stola a dal tam dve pištole Československej výroby .
-Načo su ti Zoro?… Spýtal som sa a lenivo pozrel na gangstra.
-Dáme šišo súťaž kto prvý pištoľ rozoberie, zloži, nabije, odisti a streli do vreca .
-To je somarina do cvokarne, to bude počuť ? …
- Mysliš, že sa tu nikdy nestrieľalo? Hrdo si odpľul na zem.
-To mi je jedno a len streľba, bez pičovín!
-Ok šišo, hlásateľka rádia nás odštartuje,keď povie 2 hodiny tak paľ do vreca s politikmi.
Gangster garažový pridal hlas na rádií a pozrel som sa na hodinky.
-Je za päť dve.
Na mastný stol vyložil dve staré čierne pištole menom Čezety,
trošku som si ju poťažkal.
Boli ľahšie ako som ich držal naposledy, už som podrástol.
Prišla chvíľa, keď sme obaja sedeli oproti sebe ako vo westerne.
Ruky sme mali za chrbtom a na stole boli položené špinavé zbrane.
Hľadeli sme na seba a počúvali rádio Slovensko.
Zdraví vás rádio Slovensko boli dve hodiny a momente prask do vreca s politikmi. Dymilo sa z neho a Zoro sa rehotal.
Držal som palec na spušti a ma nejako divno bolel.
Až po dlhej chvíli som si všimol,že moja pištol bola zaistená.
-Zoro ty hajzel ojebal si ma.
-No a čo šišo, máš si skontrolovať.
-Dal si mi zaistenú, to je podvod .
-Počúvaj šišo jednu radu ti dám,never nikomu!..
Minule som mal kšeft a dealer ma ojebal.
Bol v mojej kancelárii a mal doniesť peniaze,ale miesto toho mi dal zbraň k hlave.Ako som sa prežehnal tak ľavou rukou som mu chytil pištoľ
a pravou som mu dal bombu medzi zuby.Sme sa bili a zbraň štekala,keď som ju chcel vyrvať tak
trafil sa do vajec a krvácal. Sám sa postrelil hajzel.
Vyrval som mu zbraň a jeho gule boli rozfrknuté na stene.
Vymaľoval mi garaž na červeno.
Tak som ho dal do veľkého čierneho vreca, nech nešteká.
Vrieskal ako male usmrkane decko na cele hrdlo
tak som ho dal do kufra nech drži zobak!!!
-Zoro mlč!…. Hlasno som zareval a on pokračoval akoby ho niekto natiahol kľučikom.
-A keď som ho išiel zaviesť do nemocnice Trstenej tak už mal vyplazený jazyk .
Vypil som pivo na ex a zamračené som pozrel na Zora.
-A potom si mňa stretol v Čajke?
-Presne tak šišo,čo by si robil šišo?Nemal som inú možnosť..
-Čo ti jebe a kto to bol ?
-Šišo to je dlhy pribeh.Chytal som sa za hlavu a pretrel čelo.
- To je riadna historka a pracuješ Zoro?
Mavol rukou do prázdna,pokrčil plecami a odpľul si na zem.
-Ako vždy všetko a nič.
-Ale nie, vážne makaš niekde?
-Čoby som robil? Druhy na mňa robia.Moja garáž je moja záložňa.
Kupujem ukradnutý tovar a predávam ďalším.
Môj pracovný register je celkom široký:
Poistné podvody,krádeže,vymahanie a pasactvo.Minule mi utečenka navrhla svadbu za peniaze.Chcela občianstvo,ale radšej slobodný a bohatý .
A začali sme sa smiať a gangster pokračoval:
-Ale mam bomba plán raz z tejto garaže spravim pizzeriu.
-To je blbosť pizza v garáži a na Brehoch?
To ťa pošlu do Trstenskej psychiatrii a dopovať ťa budú hovnami, kym sa nezblazniš.
Však sa pozri na chalanov Brehov,ktori boli na liečení.
Všetci skončili s mašľou okolo krku ako Hviezdoslav.
Gangster garažový sa zatvaril sa kyslo a zachŕčal prepitym hlasom:
-Si v pohode šišo?,aj v meste maju pizzu v garáži vedľa kina….
-Však hej,ale aj tak si šéf,ale škoda,že kradneš ako straka.
A veselo som popíjal pivo a Zoro pokračoval:
-Dneska ak chceš prežiť musíš kradnúť ako ty hore.
-Maš pravdu Zoro,skurvena sloboda po 89.
Štát zatvára nemocnice a mesto je predražene ako zlata mysa.
Same činske obchody a čoraz viac cudzincov vo fabrikach ako domacich.
Trochu som ho povzbudil a Zoro hneď reagoval:
-Jasné Namestovo je v piči,keď spadne most,môžeme kravy pásť.
Vyjebany diktatori to je demokracia šišo
-Jeb na politiku, su to hlupaci aj tak to zbankrotuje…
Politika je posledne o čom sa chcel rozpravať.
-Su to diktatori
-Šišo maš pravdu politici su kokoti…
-Mam hlad ako Ukrajinský utečenec … zajebal Zoro
-Tak poďme sa najesť … pomaly sme sa zbierali do mesta na obed.
Zamrežované,strešné okno bolo podchýlené a grazel si to nevšimol.
Moja tajná úloha sa plnila.
Exol som piva zdvihol prdel a šiel ku zrkadlu na sude.
Grazel garažový stale čumel do mobilu a sledoval vysledky v športe.
-Zoro,ten môj podiel dam do trezora a keď sa vrátime z obeda tak si ich zoberiem.
Grázel sa lišiacky pousmial a štrngli sme si pivom.
-Ok šišo
Dal som svoj podiel do tašky a gangster dal tašku do luxusného kufríka,ktorý vyzeral ako trezor..
Ožerem Zora,ukradnem mu obálky s peniazmi a vrátim ich naspäť majiteľom.
Vedľa luxusneho kufrika ležalo baterkove radio,ktore stále tichosti chrčalo.
Bol počuť džingel a zaznela téma dňa pandemia a opatrenia.
V rohu okrem pavučiny stal veľký sud a na ňom opreté popraskane zrkadlo
so starými nálepkami Turtles korytnačkami.
Pozrel som sa do zrkadla a všetko som videl zahmlene.
Môj obraz v zrkadle sa premenil na tvár,ktorá sa mi vôbec nepodobala.
Zažmurkal som a nič,pozeral som ako cez zelenu hmlu.
Môj xicht bol rozmazaný akoby sa chcel stratiť zo zeme.
Pretrel som si špinavú tvár aj oči,nech vyzerám ako človek a hneď ma prebralo.Pri sude s pivom mal plastovu fľašu s čistou vodou.
S chuti sa napijem a duchu som si pomyslel,že pečeň prekvapím.
Automaticky som otvoril fľašu menom budiš a vykloktal ústa.
Prečistil si zuby a s veľkým chrchancom som všetok bordel vypľul do špinavého akvária,v ktorom plávali asi ryby hore bruchom a možno to boli tie dilerove gule.
Gangster garažový stale čumel do mobilu akoby mu prirástol k veľkému nosu.
Tipoval,saskoval a sledoval vysledky.Keď otvoril vrzgajuce dvere tak konečne som zacítil slobodu. Vonku bolo počuť krik,trúbenie a rušný sídliskový život.
Nadýchol som sa zdravého betónového vzduchu a slobody medzi murmi.
Konečne preč z tej maštale,už len Zora ožrať pod obraz Božía prekliaty kufrik vrátiť na stavbu.
Vonku sa rozlievalo babie leto a slnko pálilo ako čertova pec.
Kráčali sme ulicami Námestova cez sídlisko Brehy a išli sme sa niekde najesť.
Okolo nas začali behať sidliskove deti a pýtali si cigarety,a keď im Zoro dal cigarety, prišli ďalšie a pýtali peniaze tak im automatickym povedal:
Palte do piče detiska …! Dobre ujo a smiali sa.
Slnko hrialo a v bruchu vyhravali cigani .
Prechádzali sme murmi šedivého sidliska a zamierili sme do mesta na chmelovu polievku.
Cez radovú výstavbu panelakov prechádza klasicka komunisticka infraštruktúra.
Na začiatku sídliska vedľa Namestovskych bytoviek sídli drevenica,kde chlastaju stokari..
Kráčali sme okolo drevenej búdy,kde sme stretli pouličnú smotánku..
Chlastali tam krabicove víno a boli vysmiaty ako lečo.
Smrdeli ako Zorova kancelária,ale už ma nič nemohlo prekvapiť.
Prišlo mi na grc.Dobehol ku nám Ludvik bol to miestny alkoholik..
Postavil sa oproti mne,bol biely ako smrť a nos mal červený ako snehuliak s mrkvou.
-Chalani nemate 10 centov?... Na hlave mal šiltovku a ako žobrák ju dal predo mnou.
Zastali sme a Zoro len zapičoval a čumel stale na vysledky.
Vybral som s kešene gundžu penazi a klince a stokarom sa od šťastia rozžiarili oči.
-Tu máš Ludvik 10 euri,keď zarobíš tak mi vrátiš!
Všetci jeho parťáci,čo nemali nič na práci vycerili svoje žlté tesáky a ako upiri sa začali smiať.
A klince su mi načo?
-To máš do rakvy!
Rehot stokarov hlasnel až sa chytali za brucho.Bol to dobrý chlap, zdravý ako ryba vo vode.
Rástol ako z vody,ale ho zničila miestna fabrika.Robil tam s elektro čipmi a preplo mu z toho.Dostal papiere na hlavu a štedré socialne dávky takže nemusel kradnúť.Dal sa na chlast a dodnes pije.Dopadol na tom dobre,mnohí,ktorí prišli z fabriky dali si mašľu.Grazel garážový mlčal,prisne sledoval vysledky na mobile.Stokari od Zora ustupovali ako od psa ,ktorý hryzie. Keď sme sa dosmiali tak sme sa vybrali na chmeľovú polievku do krčmi menom Kôň alebo Furmanky
To je miestna krčma,kde čapuju najlepšie pivo na Orave.
Kráčali sme skratkou cez staru nedostavanu nemocnicu,
kde ako študent som tam praxoval s murármi,ktori boli non stop liehu asi preto stavbu nedostavali.Ošarpana budovova vyzera strašidelne aj cez deň ako mŕtva ruina.Citiť z nej mrtvolny pach.Mala to byť pôrodnica,ale miesto deti sa tam povaľujú striekačky,fľaše a bordel.
Našľapovala som opatrne,aby som sa vyhol ostrým črepom.
Bolo len otázkou času,kedy dôjde ku nejakej katastrofe.
Ževraj vo výťahovej šachte sa nachadzaju nenarodené mŕtve telá deti.
Z vedľajšej budovy dostavanej nemocnice sa ozýval rachot zbíjačky.
Pracovali v nej roboši v pekelnom hluku sme prechádzali nedostavanom nemocnicou.
Je to domov pre rôzne skupiny ľudí od grazlov,sprejerov umelcov a socku.
Akurat tam jeden pobehoval volali ho zlodej topankoví.
Keď nemal na fet tak chodil po bitovkach a kradol boty,
ktoré predával cez basoš.A plesne boli gratis.
Ako sme prechadzali nemocnicou musel som zadržať dych na pár krokov
až taký neznesitelny smrad tam panoval.
Pri vedľajšej budove som stretol zubneho technika,ktory akurat pofajčieval.
Bol to starý pankáč zo starej legendarnej krčmy Loď a jeho brat je šerif kriminalky.Hlavu mu zdobili dlhe vlasy,usmev od ucha k uchu a bol oblečený v bielom plášti.
Robil mi porcelanove zuby,ktore stale džia napriek mnohym šarpačkam.
Nazdar Floro čo fajčiarska pauza?
-Hej šišo… Pozdravil som a kráčal som ďalej so Zorom,ktorý stále čumel do mobilu
Nevnímal svet a mobil ma prilepený k nosu ako feťak svoju lajnu.
Vyšli sme z chatraneho nemocničného komplexu na ulicu a v meste sa motalo nejak veľa ľudí.
Ľudi ako cez prestávku na chodbe v škole.Keď sme sa ocitli na Hviezdoslavovom námestí tak nas prekvapil jarmok.Plne stanky rôzneho tovaru obsadili namestie a všetko žilo ruchom a obchodom.
Viac ľudí ako na futbale alebo v rade na test .
Zamierili sme si do krčmy Kôň,kde si dame chmelovu polievku.
Starý hostinec na námestí, možno historická stavba s kvalitným pivom a príjemnou obsluhou.Pred vstupom do krčmy je železná terasa, na ktorej hodovali ďalšie socky.Dobri chlapci,ktorý neublížia ani muche skor pomôžu až na ten chlast.
Jeden z nich bol kedysi Kasanova trtkal mladé školáčky,
no ako sa mu narodilo veľa deti tak z tej euforie sa dal na chlast a skončil o paličke..
Ako sme vošli do furmanky všetko voňalo novotou a bol tam obvyklí piatkový hluk.
Pred vstupom stoji veľký drevený sud a veľký krb,ktorý stredom rozdeloval priestrannú miestnosť.Okolo murovaného krbu boli rozložene drevene lavice,stoly
a vzadu po pravici bar obložený masívnym drevom,pod ktorým visela ťažká reťaz.
Po novej prerábke sa bar zmenil na nepoznanie z najnižšej cenovej kategórie vyrastol do krásy.Nad barovým pultom viseli staré trámy,na ktorých stali z dreva vyrezany mnísi,ktorí mali za úlohu strážiť miestnych štangastov.
Steny furmanky zdobili podkovy a foto obrazy starého Námestova v drevenom ráme.
Vedľa baru sú hneď ďalšie dvere do druhej miestnosti ,kde sa nachádzali zachody,pár lavic a hlučný ventilator.
Grázel Zoro rad vchádzal do spoločnosti tak aby ho bolo vidno, svižným krokom s vypnutou chlpatou hruďou.Nahodený v čiernej koženke asi z čínskeho obchodu a pod ňou károvaná košeľa,z ktorej vytrčalo spotené tričko, na ktorom sa leskol krížik veľký ako dlaň.Niekto pozdravil, niekto kývol rukou a na niektorých tvárach bolo napisane:Čo tu chce ten kokot?
Pred barom v alkoholovom opojeni stálo zopár opilcov,
nad ktorými lietala mucha a za pultom čašnik Jozef,ktorý čital noviny a kývalo ako na hojdačke.Driemal s hlavou šedivo strapatou opretou o výčapný pult, ale oči mal všade.Aj keď má zlý sluch výčap mal pod kontrolou a poriadok.Zoro zažmuril na barmana Jozefa, ktorý čital noviny, ten sa zodvihol a automaticky začal čapovať pivo.
Pohodlne sme sa usalašili na drevené stoličky pri krbe,aby sme mali výhľad na všetkých aj na námestie,kde sa ľudia vliekli ulicami ako živé mrtvoly.
Paradne miesto s výhľadom na vstupné dvere,v ktorých sa vynarali sami Namestovsky dinosaury .Slnko vonku pieklo a v meste bolo horúco ako v čertovej peci.Blížil sa večer a ľudia sa vliekli ulicou ako ryby prudom.
Ako som sledoval cez veľké sklo namestie mal som pocit,že je to akvarium.
Videl som samých rôznych Oravcanov podobnym ryb.
Kolega Zoro si zapálil cigaretu ja som hral s podpivnikmi,na ktorých boli pomalovane kosoštvorce a rôzne čarbance s názvami punkových kapiel z 90 rokov ako Koniec Koncov,HT,Shock Brain,Kriticka situace,HNF,Tri sestry
V televizore zavesenom na stene šiel dokument o krokodiloch.V miestnosti sedelo zopár partii a spitých ožranov.
Komorná atmosféra pripominalo skvor starú Pražskú hospodu s kvalitnym pivom v srdci mesta.Pri pive relaxovala rôzna klientela ľudí v oblekoch a v monterkách.
Niektorí nadutí ako mechúr a niektorí hľadeli krivým okom po mne akoby som im vypol pivo.Neraz som sa tu dožral,ležal pod stolom a bil som sam s alkoholom.
Niektore tváre som spoznal a ty sa pozdravili..Pri bare kvákal aj miestny cukrár jeho sladké koláče na Orave každý pozná su popularne ako Poľská Krowka a keď ma problem s policajtami tak vie čo na nich platí.Spoznal som v bare veľa ľudí a zoznam by bol dlhý,ale aspoň spomeniem par trhanov. Ďalšia stara partia dinosaurov boli Brehari,jeden sa vola Igor a ten tam mal všetko pod palcom a kontrolou.Krčma Kôň bolo jeho kráľovstvo a mal tam hlavne slovo po majiteľovi. Sedeli tam aj dvaja bratia,starý metalisti,ktory robia v miestnej fabriky.
Jeden z nich pracuje ako kuchar vo fabrike a keď si viac vypije tak 500 robošov žerie surove jedlo.Všimol som si tam aj mojich susedov z bytovky.Jeden sa volal Čertik a ten keď sa dožere tak ho ťahá pes domov.
Ďalší so susedov sa volal Edo a ten stale chodil v bielych monterkach ako anjel a s maltou vo vlasoch.Okrem kamošov a socky tam chlastali aj profesori z gympla.
Medzi nimi prevrácal pohariky aj riaditeľ z gymnázia,keď sa vždy dožral tak volal upratovačke nech ho zastupuje.Tento podnik je miestna destinácia pre chmeľovú polievku a príjemné posedenie,kde sa stretávajú rôzni ľudia.
Cítil som sa tu ako na trhu,alebo medzi kohutmi každý niečo kokodalkal.Všetkých jedno spájalo vychýrené pivo a každú sobotu kotlíkový guláš najlepší v okoli.HornoUhorsky guláš taký hustý až varecha v ňom stoji ako stožiar .
To je taká ich móda isť na pivo do kŕčmi a za kultúrou sa dobre najesť .
Samozrejme,vyrušili sme ich pri niečom vážnom ako krokodil v televízore zjedol kajakara.
Každý mal k tomu nejaký koment a dotas.Pri barovom pulte stal ako zvyčajne šerif Namestovskej policie so svojou zachmurenou tvárou.
V jednej ruke držal pivo a v druhej držal mobil.
Bol to starý mládenec a ešte starší metalista z legendarnej krčmy loď,
ktorú pre hygienicke nariadenia zatvorili.Jeho tvár ozdobovala čierna brada,prísny pohľad a na ruke ma kerku Guns n Roses.
Odzdravil som sa pánovi policajtovi a šerif s čiernou bradou podpichol:
-Zas sa ideš najebať šišo.
-Hej idem podporiť kulturu … A zasmiali sme sa
Za barom bola pritulna čašníčka a hneď nás ponukla jablkovo čučoriedkovým zavinom.
Dal som si voňavý koláčik do ust a nič lepšie som za posledny dni nejedol.Nebíčko v papuli.
Na lavičkách za stolom ležali ožrani a nikomu to nevadilo.
Miestny vinár volali ho burčiak a miestny divadelnik.
Vyhrali cenu za najlepšie amaterske divadlo.
A dnes hrali divadlo dvoch ožranov prehodenych cez palubu.
Topili sa v palenke a chytali sa dna,ale pôsobili veselo.
O stol ďalej sedeli chlapci z telovychovy a hrali Slovensku hadzanu
keď sa dopili tak potom sa valil ako tulene v priehrade.
Príjemne prítmie a tichá atmosféra panovala v krčme.
Ako skončil film a začala hrať muzika,vyzeralo to tam ako na hostine.
Každý kikirikal a veselo štrngali poháre ako na oslave.
Hrala muzika Čechomor : Hej Gorale nebiče še
Všetci sa prebrali z letargie a fľaše začali štrngať od šťastia.
Gangster sidliskovy hľadel do mobilu na vysledky a ja som hral s podpivnikmi.Mobil mu prirástol k nosu a stale riešil hazard.
Ako vyšla na scenu krčmárka rozhodil som podpivníky po stole ako karty a
sexy čašníčka dala naňe dve piva a rum.Zacítil som ženskú sladkú vôňu.
Voňala ako lúka rozkvitnutých kvetov v betonovej divočine medzi chladnými murmi.
Mila čašníčka s pohľadom šelmy,ktorá Vás zhypnotizuje.
Slečna vyzerala ako princezná vo vyťahaných teplákoch a v čiernej mikine.
Človek si šiel oči vyočiť,nepovedal by som nie.
Svetlo nebies v tejto westernovej krčme menom FurmankaŽenskou krásou hypnotizovaný Zoro po nej gúľal očami akoby mu mali z jamiek vypadnúť.Podal jej 5 eur a povedal:
-To je za tie koláče a pekný úsmev.
-Ďakujem chalani….. A usmiala ako slnko po víchrici.
Gangster zdvihol poharik s rumom a hodili sme do krku.
-Na zdravie šišo!
Ako sme pozreli na strop a na dno pohárika tak do kŕčmi vošiel čierny,veľký pes s opitým pánom. Keď vošiel do dverí tak ho váľalo akoby mal vidly v zadku z boka na bok.A zamieril k nám.Na hlave mal hnedý slamený klobúk,na tvári mu vysela špinavá biela maska,z ktorej stekali sliny a prepité oči mu svietili ako na Halloweene.Folklórna hudba z televizora hrala a ľudia sa bavili.
Chcel nám niečo povedať, ale sadol si za vedľajší stôl.
Vyzeral ako prízrak v tom klobúku a v tej bielej maske.
Pod stolom ho strážil pes s veľkými očami a veľkým huňatým telom.
Stale ceril zuby a mračil na nás tmavé oči .Pohľadom by Vas zjedol aj teba čo čitaš tieto riadky.Ako pes mrknul na čašníka a ich pohľady sa stretli tak už barman čapoval pivo ako na povel.Bol trochu hluchý,ale vedel kto čo pije.
Chlapik so psom je miestny lesník,keď je moc opitý tak ho pes ťahá domov.Vysmiata čašníčka doniesla lesnikovy pivo so zlatou nadýchanou penou
a smädný Zoro pozeral do prázdneho pohára ako pes na gumenú kosť.
Zbadal,že nemá pivo a hlasno zakričal na cele hrdlo
-Beriem lesníkovi a plus kolo!!!
Čašníčka sa zvrtla na päte a odkráčala po chmelovu polievku.
Pripitý lesník sa na nás pozrel a meral si nás pohľadom ako by sme mu vyrúbali horu.Upieral zrak sa na mňa,kýval hlavou a zhejknul:
-Šišo, aj kura si za sebou hovna zahrabe!
Pozrel som na neho a už som asi tušil,ktorá hodina bije.
Jeho oči žiarili ako sviečky na pohrebe.
Lesnik s pivom sa zdvihol zo stoličky a kolisavou chôdzou k nám kráčal ako páv.
Kym sa rozhybal grazel sa pozrel na mňa a priklonil sa bližšie ku mne.
-Šišo keď chceš počuť spievať vtáka tak ho nakŕm…
-Dobre Zoro kupim mu pivo nech sa mu zobák rozospieva….
Ako prišiel k nám tak veľký maxipes nás oňuchal,rozlial som pivo po zemi a začal ho zlízavať veľkým červeńym jazykom.Chutilo mu,ľahol si ako kráľ na podlahu a sledoval okolie.
Pozdravili sme lesnika a ten položil na stôl údený jazyk, začal krájať a hovoriť:
-Chalani čaute, byť lesnikom je ťažká práca,mojím chlebom je ťažba dreva a chytanie pytliakov, musím si dávať pozor,aby som neprišiel o svoje zuby.
Gangster sa zasmial a s stuchlinou smrdiaci lesnik pokračoval:
-Včera som bol na obchôdzke v horách a vidím čudákov so žigulikom kopať jamu v strede lúky, tam kde sa pasu kravy.
Atmosfera zvážnela a každý sa zamračil,lebo nas pravdepodobne videl v lese pri kopani.Lesník odkrojil plátok údeného jazyka, podal z nožíka do rúk ako telo božie.Každý mlčal a žul chutný údený pikantný jazyk a lesnik ďalej rozprával:
Keď som bol mladý tiež som robil chujoviny,keď som bol na obchôdzke v lese.
Videl som v poli trasúce sa stonky kukurice a pomyslel som si, že tam je dive prasa.Tak som začal strieľať. Ale keď som počul ľudský výkrik, zistil som, že to bol pitliak, ale nikdy som niešiel kopať hrob do hôr, ale ku rašelinisku tam je najmäkšia zem v Námestove vedľa Klinanskej cesty!
-Druhy raz pri rašelinisku kopať hrob! Odgrgol si gangster garažovy
-Ale bezo mňa Zoro,nie som hrobar! So zlosťou v hlase som prehovoril.
Usmievavá čašníčka doniesla piva a grazel zas bol ako besný.
Semeno mu bilo do hlavy a nevedel sa sprátať pod kožu.
Tľapol čašníčku po zadku a ona ho automaticky vechťom flasla po líci.
Akcia reakcie.Prask, jeho lice bolo červene ako Čínský zájazd,
vecheť mu prešla celým lícom a čašníčka sa otočila.
Všetci sa v bare smiali ako v blázinci pre duševne chorých.
Grázel sa nezmestil do kože a začal sa smiať ako nepríčetný,v jeho konaní nebola žiadna logika.Lesník podal údený jazyk Zorovi nech sa ukľudni a odkrojí.
Zobral do chlpatych ruk mäsiarsky nožík a ako začal krájať len bol počuť rev a krik.
Gangster garažovy si zarezal do prsta.Šialený smiech sa zmenil na rev medveďa.
Čo ti jebe? Vravím to je koniec.Krv striekala po stole až ku psovi,
ktorému sa oči rozžiarili ako pri hostine.Zlízal krv zo zeme a zo stola ako paprikáš.
Jeho ňufák sa sfarbil na červeno ako jahoda a vrtel mu chvost od radosti..
Starý lesník sa chytil za hlavu.Pochopil, že ma psa ľudožruta,ktorý miluje ľudskú krv.
Zobral som obrus a zaviazal grazlovi krvácajúci palec až ma striaslo.
-Diky šišo
Grázel kyvajucou rukou vytiahol izolačnú pásku a zmotal ho.
-To sa zahojí do svadby… Vypil pivo a zachrčal
Ja som z bundy vytiahol gundžu peňazi a hodil ich pred lesníka,ktorý sa pozeral vydesene na svojho psa.
-To je za jazyk medzi zuby..
Lesnik sa pozrel na mňa,dal ukazovák na pery, skrčili peniaze a mlčal ako hrob.
Pes stale oblizoval krvavú podlahu asi mal hlad.
Keď sa Zoro od nervov postavil tak maxipes zakňučal a schoval sa pod stôl.
Gangster išiel na záchod,vypil som pivo na ex a bral sa preč.
V bare okrem štangastol chlastala aj skupina feťákov a vždy dokazali niekoho ponížiť.Jeden z nich na celeho hrdlo zakričal pan Durman je už na odchode.
Postavil som sa k nemu bližšie a stale bodal do mňa uražkami.
-Pan Durman je na odchode a zas do mňa kopol rečami.Niesom joint,aby si ma každy feťak bral do huby.A všetci sa začali za jeho stolom smiať. Nechcel som tak klesnuť a ponižovať niekoho.
Namestovo je krásne mesto v srdci Európy,ale veľa samovrážd.
Dôvodom su su zlomyselne reči. Časom som pochopil,že človek sa môže snažiť ako chce a pomáhať ako chce,ale vždy ho pochova minulosť.Mal som len jeden recept vylomiť mu zuby a zobrať ich domov ako trofej pre Zora.Podišiel som k stolu,kde sedeli feťáci a napľul som mu do xichtu.Nečakal taku rekciu,zodvihol sa a išiel mi zavesiť.Čakal som na to a zuby som zaťal,nech ma prvi udre,čo ho môžem zničiť v sebaobrane.Rozohnal sa a udrel ma do sanky,v ktorej mam titan po nešťastnej bitke.Zacitil som tupú bolesť,ale oproti ponižujúcim rečiam to bolo len uštipnutie .Zlosť sa vo mne nahromadila a vybuchla ako šampanské.
V sebaobrane som zaútočil.Môj zasah bola priama facka na cele lice a hneď direkt tvrda rana medzi zuby.Ako som mu napravil fasadu tak spadol na zem ako mrtve embryo.Trafil som ho tak že mu vyleteli umelé zuby a rozjebana protezu začal po štvornošky zbierať.Bolo mu jasné,že svoje slová oľutuje.Rebelske bitky a zbesila svorka psov to nie je pre mňa.
Jeeeeeáaaaaa…. Zacitil som ego dravca,ale aj tak to nebol môj svet.
Receptom na šťastný život.Stačí byť dobre naladený,nevytvarat zlu auru a univerzumi ti da do života same dobroty.Keď to videla jeho partia tak sa už zdvyhali do pozoru,že ma idu zničiť.Často sa stalo ,že ma hyeny napadli,ale facky ma zocelili.V tom zo zachodu vyšiel Zoro a hneď schovávali svoje prašivé chvosty hyeny.Nikto nechcel skočiť do dvojmetrovej gorily,ktorá vyzerá ako strašiak v motorkárskej bunde s čiernym koženým klobúkom.
Akurat z bedni hrala muzika Guns n Roses Terminator
Videl som ich malých a radšej sklonili hlavu.Podaktorí hodili radšej čelo za stolom a tvarili sa,že su ožratý.Gangster garážový budil svojou kopou mäsa rešpekt iba keď sa pozrel chladnými očami.Nevideli ste tvar,ale len kamenny pohľad,z ktorého v žilách tuhne krv.
Pouličný bitkár a obchodnik z getta.Živila ho temnota.Mohol ich zašliapnuť a odkopnut ako plechovku piva do garada .Nechali sme ich na pokoji a šli sme na Námestovský jarmok na cesnakovo syrove langoše s tatarskou a kečupom dokopy.
Ako sme vychádzali z Koňa tak do dverí prišiel robotnik s maltou na šiltovke.
Volaju ho Gabo ten na všetko nadáva..Špinavý v monterkach ledva stál.
V ruke držal burčak ,balóny a vyzeral akoby ho z kríža sňali ,len zafrflal.
-Šišo ty kokot!
Nevšímal som si ho napriek urážkam.Ani sa nečudujem,že bol nervózny,keď zmizol trezor s vyplatami pre robotnikov zo stavby Brehoch,kde makal.
Otvoril som dvere do ulice a hneď ma ošľahal čerstvý vzduch.Slnko ostro pálilo a vonku bolo veselo,spievalo sa a tancovalo.Na ulici hrali Indiáni a predávali dúhové náramky a všade bolo deti ako smeti.Miesto sa zaplnilo ľuďmi a predajcami,zvukmi a farbami.Vo vzduchu bolo cítiť klobásky, langoše a rôzne vône a chute, čo k jarmokom patrí. Všade bolo rušno ako včielkam v úli a mne cigáni v žalúdku nahlas hrali. Ako vykročil Zora z baru von hneď ho prefackalo slnko a čerstvý vzduch až nim zakývalo,odpil si z ploskačky a hneď ho vyrovnalo.
Ako kôň zaerdžal a šli sme za slnkom.Zhodil si motorkársku bundu a nasadil ukradnute okuliare. Šli sme sa najesť do ulic,kde bol jarmok a kopec stankov s chlastom a predajcov s vietnamskym a čínskym tovarom..Atmosféru trhov bolo cítiť na každom kroku. Všetci predajcovia a nakúpcovia tvorili jednu rodinu.Koberce,plachty,zaclony,oblečenia,ľudové výrobky a tovar od vymyslu sveta.Vzduchovky,mlynčeky,retiazky,talizmany,masky a rôzne šperky z orientu.Vedľa krčmy bol hneď stan s magickým kamienkami a ciganka,ktora ževraj veští z ruky,
Sedela pri stole pokrytom zaschnutými ohorkami sviečok a s rôznymi drahymi mineralmi..
Podivné oblečenie.Kopa amuletov na krku.Tvár podobná ježibabskej a na nose bradavica..
Cigánka vstala, aby nas pozdravila. Bola oblečená v obnosených handrách, takže na prvý pohľad vyzerala ako žobračka. Aj keď vyzerala tak chudobné,mala na sebe zlate prstienky , zlate kruhy v ušiach a všelijaké retiazky.Čudoval som sa kde k nim asi prišla.
Gangster garažovy chcel, aby jej čarodejnica vyveštila buducnosť z ruky.
Dal jej do ruky 10 eur a ciganke sa vyčaril usmev tvári.
Čarodejnica štíhlymi prstami chytila Zorovu labu a ku každej čiare na jeho rukach niečo povedala.Povedala môjmu naivnemu kamošovi grazlovi ružovú budúcnosť
Pozrela lepšie na dlaň a potom sa tvárila, akoby vo vzduchu visela temná hrozba.
Nehovorila o ničom konkrétnom len sa pozrela gaštanovymi očami na Zora
a potichu prehovorila: Dajte si pozor na červené nebo a kríž!
A Zorovu špinavú dlaň odtiahla akoby sa na nej ukazal čert.
-Čo to má znamenať?.... Kyslo sa zatvaril Zoro a spytal sa veštice.
Ciganka skrčila rukami a tichym hlasom prehovorila:
-Neviem sa k tomu vyjadriť.
Grazla trápili obavy,vyvolané zlovestnou veštbou.
Vôbec by ma neprekvapilo,keby každému predpovedala presne to, čo chce daná osoba počuť.
Zoro je paranoidný a premýšľal nad predpoveďou.
Pozor pred červeným nebom a krížom.
Odkračali sme preč od čarodejnice a šli sme ďalej jarmokom.
Ľudí akoby prišiel celý Oravsky zájazd dôchodcov. Ako sme tak kráčali jarmokom Gangster garažový sa motal ako straka, čo nebolo priviazane to bolo jeho.
Všetko tlačil do svojho čierneho batohu s rôznymi záplatami a s nášivkami anarchie.On vravel,že nekradne len premiestňuje veci do bezpečia.
Na jarmoku to bolo ako v káčerove,každý mal bielu masku kvoli opatreniam.A ty čo chlastali pri stánku s medovinou tak spievali bez rúšok.Už keď sme stali pred langošom, rad tam bol dlhý ako na spovedi pred Vianocami. Gangster cez čierne okuliare sledoval okolie,vyzeral ako myš medzi kocúrmi.Bola to vrana,ktora operuje cez noc i cez deň.Každý každého zdravil a niekto sa ani neodzdravil.Malo kto poznal Zora v Námestove polku života strávil v base a druhu v deckom domove.Keď bol mali tak naňho ukazovali prstom to je syn toho grazla.
Vždy primal údery doma či v škole za to,že chodi starých handrách a ma otca alkoholika.A keď sme chodili zo školy domov tak sa modlil za sídliskom v lesíku ,aby nestretol svojho fotra.Vymýšľal zaklínadla len,aby bol v krčme a nie doma.Nakoniec si ho zobrala socialka a neskôr basa na dlhe roky.Po rokoch za mrežami prišiel na vylet do Námestova a cez zimu zas sa vrati domov do basy.Na langoše bol dlhý rad,v ktorom čakala skupina vyzbrojených a opitých stredovekých rytierov.Niektori ledva stali,opito spievali a z kožených vreckách im vytrčali ligotavé praky,.Keď ich Zoro zbadal tak mu oči žiarili ako vianočný stromček a začali mu rásť rožky.Každý sa tam prekrikoval a mali pri sebe piva.Štrngalo sa,spievalo sa a bolo veselo a smiechu ako na cirkuse.Ako rytieri dostali svoje teplé langoše do rúk tak Zoro im prečistil kožuch,zopár prakov premiestnil do svojho čierneho batohu.Pomyslel som si, blázon na vlastnej koži zmúdrie a pchal prsty medzi dvere,kym mu niekto nane neklepne.Unavene oprel som sa o pult pri okienku, nad ktorým bol nadpis: Langoš OrientUsmial som sa na zbrojnošov aj na šedivého kuchára s veľkou namornickou čiapkou pod ktorou sa skryvala biela chladná tvar s modrými ľadovými očami.Trochu viac vyzeral ako zo Severu ako z Orientu.Na sebe mal špinavú zasteru,na ktorej boli hociake kusky jedla a hladné muchy.
Priklonil sa som sa ku okienku a pozdravil som:
-Dobry den a šéfko…A kuchar odzdravil po goralsky:
-Vitojče
Bol to Goral z Orientu v duchu som sa zasmial.
- Prosim si dva langoše
-Vydžers jus ich moče
Do mastných rúk som mu dal peniaze a blonďavý Šéfko s velkymi modrymi očami
akoby vyštartoval na povel.Napľul si na ruky ,vytiahol cesto v guľke a začal ho rukami tvarovať.Keď vytvaroval langoš tak smeroval na horúcu pec s prepáleným olejom.Ako vytiahol tu dobrotu stekala z toho prepálená masť,kečup a tatarska
a Zorovi z úst mega slina, oči mu jedli.Šefko sa usmial a podal mi ich do rúk ako nejaký zázrak.
-Haf mos chlopce.
-Ďakujeme a šéfko žmurkol okom.
Nedočkavý Zoro kopal nohou do mňa ako neposedný hladný pes.
-Vydrž už sa naješ
Obzrel som sa na Zora a vedľa nás stála banda motorkarov s bundou Oravské medvede a hneď ma zmrazilo.Doľahlo na mňa ticho v nohach mi stuhla krv. Priklincoval ma.Zostali sme stať ticho a srdce som cítil v krku.Vyzerali dosť nasrato,ale to vždy tak pôsobia aj keď spia ožratý..
Su to chlapi ako hora Oravske medvede.
Naše pohľady sa stretli jeden z nich ma pozdravil:
-Nazdar šišo a dobru chuť… Ako dopovedal tak tlak mi klesol.
-Diky mackovia….Pohotovo som odpovedal a hneď mi spadol kameň zo srdca.
Boli to moji kamoši a nič podozrivé si nevšimli,že sme im ukradli nadránom motorku.
Ešte,že grázel z garáže mal ich bundu v batohu a držal ústa na zámok..
Podal som Zorovy langoš, ktorý zmeravel akoby mu niekto vyrazil dych.
Ako pitbull sa zahryzol a žul plnymi licami.Žrali sme akoby sme boli vyhladovaní až na smrť
Ako sme tlačili do seba langoš tak sme sa cez kútik líc usmievali.
Naše žalúdky boli omastené a už len zapiť.V hlave som mal tajnú úlohu:
Opiť Zora pod obraz boží a navštíviť jeho kanceláriu v garáži,kde ma trezor s peniazmi.Na jarmoku v Námestove to bolo ako na festivale so stánkami a muzikou..
Indiáni veselo hrali na píšťalkách na ulici a na hlavnom podium akurát prebiehala nejaká súťaž v tombole .Moderator bol nagelovaný,vylizany ako superman a niečo tam kvakal do davu.
Z každého kúta hrala hudba keď nie z podia tak z ulice.
Indiáni hrali par metrov od podia : El Gondor pasa
a pri stánku z medovinou roboši spievali: na Orave dobre na Orave zdravo
Vedľa kovového podia stal stánok,na ktorom bola tabuľa :
-Slovenská Medovina-
Predávajúci vyzeral ako Čiňan,ale nik to neriešil,každý tam pil čínsku medovinu a spieval bez rúšok, zábava v plnom prúde.Príjemná piatková atmosféra na námestí.
Pozrel som sa na Zora a povedal som mu:
-Dnes mam slinu a idem sa resetovať.
Zoro potiahol z cigarety a s dymom vyslovil
- Vo dvojici po opici!?
-Tak Zoro, dneska sa zničíme ako šalung … A lišiacky som sa usmial na grazla.
Mohol som začať plniť svoju tajnu ulohu a ožrať gangstra garažoveho.
Pri stánku s medovinou stala veselá partia ľudí akoby na degustácii.
Boli to miestny roboši,vo vlasoch mali maltu a rúška používali ako čelenku,aby im slnko nesvietilo do oči.Otŕčal som uši k murarom a počuval, čo vravia.
Bavili sa o výplatách, že im niekto ukradol peniaze zo stavby.Nejaky fagani ich očistili
tak zo zúfalstva prepíjali posledné dukaty,čo mali.Ich pohľady boli sklesle.
Chlastali tu najlacnejšiu medovinu a počítali drobne v mozoľnatých rukach.
Aj keď boli bez peňazi tak stale im bolo do spevu.Velmi ma to mrzelo a som sa hanbil,keď som ich počul,že nebudu mať peniaze na darčeky pre deti.Tak som precitol akoby mi dal niekto ranu do srdca.V stánku so slovenskou medovinou za pultom nalieval malý Číňan so Slovenským dresom na sebe.
-Zdravíčko šéfko,prosím Vás 20 kalichov dnes oslavujeme!
-Ano,ano hneď to bude…. Tenkým hlaskom prehovoril ako keby mu niekto stlačil vajcia
Krpatý Šéfko obratne vytiahol tácku a začal rozlievať do poharov..
Chytil som tacku do ruky,na ktorej som mal pohariky s medovinou a nasilu som núkal Zorovi aj robošom.Bol som ako živé striebro,chodil som od jedneho k druhemu, stiskal ruky a podával pohariky.Môj zámer bol jasný.Ožrať grazla a vrátiť peniaze.
-Chlapi vypite dnes mam oslavy!
-A čo šišo oslavuješ?..... Jeden z murárov sa ozval.
V duchu ma napadlo.Narodeniny, v skutočnosti som potreboval ožrať Zora pod obraz boží.
-Kristove roky …….. Som nahlas prehovoril cez cely dav a grazel garážový sa začal smiať až za brucho sa chytal.
-Vypite chlapi ..Stavbári vesele zobrali do rúk a zablahoželali.
-Tak všetko najlepšie šišo.
Niektorí nechceli a podaktorí som nasilu núkal a spievali:
-Mnoga leta…
Pri dobrej medovine každý mi blahoželal a všetci pili a veselili sa.
Tak do jednej nohy,potom do druhej a dookola. Do jednej topanky do druhej topanky.
Do jednej ponožky do druhej až kým cele telo nebolo namočené v chlaste.
Chlapi štrngali, spievali ako na svadobnej hostine.Zas pozreli do neba a zas hodili a spievali.
Už sme pili. Na zdravie aj na zvracanie. Neprítomný Zoro pil z decákov a vnímal svet už spomalene,jeho pohyby boli ako z matrixu akoby hľadal svoj odraz v zrkadle.
Spev sa už zmenil na vreskot.A dookola sa opakoval.Pivo Pivo
Bol mimo ale vyzeral stále ako kovboj z westernu.S pohárikom v ruke som chytil Zora a dal do tieňa na lavičku pri Magure. Chlast to je zradný napoj.Sadol si na lavicu ako malé dieťa do kolísky,,objal fľašu a začal chrápať.Okrem múch lietali nad ním aj balóniky uviazané o batoh,z ktorého vytŕčali ukradnute praky.
Divadlo ako z cirkusu,keď praky zbadajú rytieri v cudzom ruksaku tak koniec.Nikto si nič nevšímal každý tam bol mimo.Ženy,muži,starci a mlady chlastali ako na Oktoberfeste v Nemecku.Nataša a Ružena ma nečakane prekvapili v sexi leginach.
Medzi zabavajúcim davom tancovali na svojom malom kúsku sveta a mládenci k nim prichádzali a odchádzali, každý prišiel túžiaci po kočkach a odišiel s neurčitým pocitom odmietnutia. A potom som sa objavil ja,ich kocurik.Nataša a Ružena sa zrazu hýbali ako v medovom kúpeli, pomaly a lenivo.A hudba tiekla a oni tancovali a okolie si ich už prestalo všímať.Obidve boli v čiernom ako podnikateľky.Vysoke topanky na štekloch,čierne tesne leginy,ktore lemovali sexi krivky a kožené bundy.Ich dlhé svetlé vlasy sa ligotali ako slnko pri východe.Vyparádené,vymaľované kočky znovu veselo tancovali a krútili sa okolo mňa.
Pobozkali ma na líčko ako svojho kocúrika
-Šišo pozri kupili sme si nove bavlnené nohavičky,červené čipkované s kvietkom.
-Wau tie su veľmi sexi!
-A ten kvietok Vám neprekáža v zadku… Odpovedal som
Ruźena sa mňa vyzývavo pozrela zdvihla obočie.
-Vôbec,práve že je to celkom vzrušujúce..
Moc som im nerozumel,ale so smiechom som sa vyrozprával a dal som im peniaze do nohavičiek.Babi ma pobozkali na ličko a obidve ma objali ako svojho miláčika.
V ľavej ruke som držal Natašu a v pravej Ruženu.Otočil som ich naraz okolo vlastnej osi,prehnul ako vzduchovkua pobozkal na čelo ako Kasanova.Na ľavej ruke visela Nataša a na pravej Ružena. Naraz som ich chytil za ruky otočil o 360,podal poharik a prehodili par slov:
-Baby pači sa Vam na Slovensku???
-Šišo je to tu super! Milujeme Námestovo a ostatni nech idu do piče…
Dobra nalada gradovala,hudba tiekla a moja tajna uloha pokračovala.
Grázel Zoro ako medveď ležal opitý vedľa rytierov,ktorí krivo naň ho pozerali,ked videli svoje praky v jeho čiernom batohu.Ležal na batohu ako na sude s pušným prachom a bola otázka času,kedy ho ožratý rytieri preškolia.Slnko už zapadlo za hory a tma sa rozliala všetkými smermi v mori striech betónových budov.Noc ma svoju moc,pozná príbehy ulice,kde sa páchajú zločiny a trestné činy.Nenápadne som sa stratil ako duch od zábavy,od veselého cinkania sklenených pohárov,od dievčat Nataši a Ruženy,ktorym som chcel ukázať fujaru.
A tajnú úlohu som šiel dokončiť.Išiel som po prekliaty kufrik s vyplatami ,ktorý patrí domácim robotnikom.Vložil som život na jednu kartu, utekal som od námestia ako keby som vylúpil banku.
Letel som do Zorovej kancelárie skratkami cez nedostavanu nemocnicu,kde bolo počuť smiech a vulgarne slova.Pomyslel som si kto sa smeje naposledy ten sa smeje najlepšie.
Snažil som sa nevšímať si posmešné pohľady stokarov v schátranej budove,kde všade sa povaľujú fekalie.Vyšiel som z nemocničného komplexu na sídlisko Brehy,kde už panovala tma ako v mojej hlave.Ako som dobehol ku garážam tak zaplavilo ma zrušenie ako keď som striekal po sídlisku grafitty.Keby niekto nahlásil policajtov,že sa vkradam do garáže, ťažko by som im vysvetľoval,že idem vrátiť ukradnutý trezor.Opletačky so zákonom by ma netrápili,
ale problem s grazlom by som asi nerozdychal.Okná aut zaparkovaných na parkovisku zivali prazdnotou a z garážových okien hľadela tma ako v base.Ochladilo sa a tiene ako keby začali ožívať. Zdalo sa mi, že niekto ma pozoruje.Cítil som sa ako záporná postava z filmu, ktorá sa pravé chystá zrealizovať svoj zákerný plán.Bola to klasická garáž v radovej zástavbe so strešným oknom,ktore som nechal podchylene.
Všade bolo mrtvo len cez cestu prebehla mačka.Tu už išlo do tuhého. Ak sa mi to nepodarí tak koniec.Cítil som sa ako nahí v tŕni.
Kde som len pozrel všade vládla temnota.
Vyblednuta vlajka na garáži nehybne visela ako ticho pred búrkou.
Vzduch bol čisty obratne som vyliezol hromozvodom na strechu garáži.
Zo strechy bolo vidno len tmu,ktorá pozerala z okien panelakov.
Nikoho na vôkol len tuliaca sa práznota..
Bol som napnutý ako struna,keby zakriakal vtak tak by som sa posral.
Mŕtve ticho len občas preruší tiché mňaukanie túlavej mačky.
Keď som sa prikradol ku kancelarii tak strešné okno som potlačil do tmy.
Panty na oknach zavrzgali ako pri otvarani kontajnera až mi išlo srdce prasknuť.So zaťatými zubami cez odchylene okno som pomalými krokmi vošiel do Zorovej kancelárií.
Ťažko sami dýchalo,trochu pavučiny a prachu mi pristalo na hlave.
Vnútri vladlo hrobové ticho len boxerské vrece sa desivo kyvalo.
Zas som klesol do pachnucej temnoty a nahmatal som na stole prekliaty trezor.Bleskurýchlo som zobral kufrík plný peňazí zo stola,preliezol špinavé okno a letel som na kopec cez lúku do novostavby.
Mal som šťastie,že ma nik nenačapal.Bežal som po trnistej lúke v polotme ako zlodej s čiernym trezorom.Keď som bol nad sídliskom pri hruške,ktora tam stojí ako vojak v poli,zastal som a rozmýšľal, či sa nevrátiť.
Budova,ktoru vykradol gangster garážový bola obmotana policajnou páskou a zdalo sa akoby v nej bol strážnik.Jedine kufrik hodiť cez okno a preč utekať.
Veľmi ticho a opatrne som došiel k stavebnej bude nad sídliskom.
Klasická unimobunka pre stavebný dozor pri nedostavanej bytovke.
Každý nerv v mojom tele bol napnutý ako tetiva na luku.Dodával som si odvahu na čin, ktorý možno bude tým posledným.Pripravený na úder a v druhej ruke držim čierny trezor.Prešiel som policajnu pasku,šiel k bližšie vykradnutej stavebnej bude a z ničoho nič počujem štrngot reťaze a brechot.
K môjmu úžasu predo mnou vidím tmavú siluet ako pomaly sa blíž ku mne.
Zrazu sa zastaví a dlho ma pozorujé.V žiare neonky vídim červené očí a vycerené zuby.Objala ma neviditeľná ruka strachu,ktora ma paralyzovala.
Nemohol som sa pohnúť.Nemôžem tu len tak stáť a musím prekonať svoj tieň strachu..
Tmavý pes vyštartoval ku mne-ku neželanému navštevnikovi.
Prišiel ešte bližšie a keď som sa pohol k nemu iba sklonil hlavu,stiahol chvost a otočil sa.Bol čierny ako noc,rovnako sa stratil.
V nevľúdnych uliciach začalo panovať až zlovestné ticho.
Asi moje veci napachli smradom zo Zorovej garáže tak zdrhol,alebo hľadá lepšiu príležitosť ako zaútočiť. Mysľou mi prechádzala čierna mora.
Keď som sa blížil k vykradnutej budy,pripadal som si ako terorista nesiaci bombu.Ruky sa mi triasli a srdce mi chcelo vyskočiť z hrude.
Trezor hrkal akoby odmeriaval čas a mne tlak rástol do výšok.
Stálo ma to veľa námahy prekonať strach,ale musel som to urobiť.
Spravodlivosť je na mojej strane.
Par metrov od stavebnej budy som napnul svaly a od nervov som prekliaty trezor hodil do špinavého okna.
Prekliaty kufrik s peniazmi sa prehrýzol do stavebnej búdy, na ktorej bol majak,ktorý začal vystražne revať až bubienky trhalo.
Citil som sa ako v kriminálnom filme len ja som bol hrdina a nie zlodej.
Zas črepy, majáky, sirény hvížďali a štekot stražneho psa rozbrechal celú ulicu a ja som mal už svoj plán.Letel som domov do bezpečia ako vystreleny šip na krídlach anjela.
Bežal som akoby som chcel utiecť zo svojho života.
Ako som dobehol pred vchod svojej bitovky tak cez cestu preleteli tri policajne auta. Bolo vo mne akési vzrušenie a zároveň ľútosť.
Obzrel som sa do ulice a uvidel som temnú siluetu anonymnej postavy oblečenú v dlhom plášti a so psom.Cítil som, ako mi zbesilo búši srdce.
Pozriem sa lepšie a vidim stareho kamoša z vedľajšieho vchodu.
Trochu ho valalo z boka na bok a pes menom Roni ho viedol.Vari začínam byť paranoidny?Padala noc a vo mne bola malá dušička,že všetko dobre dopadne.
Nemam kluče od vchodu,ale vždy otváram tak že posuniem jazýček na zamke niečim ostrým.Ale dnes som nemal naladu,trhnutím som otvoril vchodove dvere a bežal som schodiskom domov ako keby ma živá temnota prenasledovala.V tom všetkom zmatku som asi v polovici schodiska zakopol a musel znova hľadať rovnováhu.Strach som nechal za sebou,ale skôr či neskôr ma dobehne.Bez dychu som vyšplhal až na štvrte poschodieo ako keby som sa snažil zdolať strmu horu uprostred víchrice..Bývam na konci Námestova na sídlisku,z krásnym výhľadom na okolie.Rýchlo som otvoril dvere na bite,cez chodbu som utekal k kuchynskému oknu a sledoval prekvapených policajtov s luxusnym trezorom.
Videl som takmer celu štvrť Brehov,ulice vyľudnené a bandu policajtov asi par metrov pri vykradnutej stavebnej bude.Motali sa a prehladavali okolie.
Zobral som si suchý rožok požul a sledoval ako akčny film.Na parapete mam krmitko a vtákom som dosýpal žrádlo.
Vela sa tam toho neudialo.Chlapi v uniformach len postavali,prišli ďalšie auto a všetci sa rozišli po štvrti.Prítomnosť policajtov zvedavcov priťahovala ako magnet
Každý vytrčal hlavy z vykurovaných bytov do chladneho večera,neprekážal im chlad,hrialo ich zrušenie,že sa čosi deje.
Policajti predviedli aj veľkého stopovacieho psa.
No do piči.., pomyslel som si,ale zdal sa byť zmätený ako strážny pes a vodil ich dookolaakoby nechcel isť za pachom.Nakoniec to bolo jednoduché ako decku zobrať cukrík.Majáky svietili,alarm pískal a robotníci tancovali.Fotoaparaty na mobiloch svietili,prišiel tam aj auto pikap s Našou OravouPolicajti sa už zberali domov,nemali chuť asi riešiť ďalšiu záhaduako sa dostal kufrik do vnutra.Každý chcel isť na pivo alebo ku svojim ženám.
Pozrel som sa na zápästie a bolo 6 hodín večer.
Musím ísť do mesta,aby som nebol v očiach Zora podozriví.
Bol som vyčerpaný až tak že sami ťažke viečka zatvárali.Keby ma grazel Zoro nenašiel vedľa seba hneď by ma obvinoval,že som mu zobral trezor s peniazmi.Nechcem mať opletačky so šialencami,lebo by mi polámal kridla.Nikdy viac kšefty s grazlami,ale musim ten boj dokončiť.
Predtým ako som vyšiel z bytu na rohu tak som sa najedol Polhorskej slaniny,aby sommal silu.Nočne mesto je divoke a špinave ulice su nasiaknuté krvou.
Severska brutalita je za hranicou zdravého rozumu.
Vybite zuby,zlomene sanky a krvavé nože su nočnou realitou.
Polske bandy z Krakova,Ukrajinske bandy a týpci polkilovy,ktori maju velke nože a budia rešpekt.Rýchlo som natlačil do úst Polhorsku slaninu a letel som do mesta,z ktorého sa ozývala muzika.Musel som byť pri grazlovi ,aby som nebol podozrivý.
Keď dojdem na jarmok,zobudím Grazla garažoveho Zora a pôjdeme spolu do kancelarie,kde zisti,že ho okradli a bude pokoj.
Zamykal som dvere a utekal som do mesta.
Ako som domov rychlo prišiel tak som aj odišiel.
Každým krokom po schodoch dolu som citil prehru a vyčitky.
Prečo mi takto život zošmyknúl?
Ale s pocitom,že som vratil kufrik som kráčal s výhrou na srdci.
Vo vchode som stretol susedu s novým objavom.
Dobra žena len ma smolu na chujov.
Pred vchodom som si všimol,že som zabudol zatvoriť okno,ale kto ma vykradne na štvrtom poschodí len horolezec. Aj tak cenné nič nemam.
Jedinu vzácnosť čo mám,su len moje fotoknižky:Naša Orava v poezii.
Zasmial som sa.Šiel som tmavým sídliskom sám vedľa novostavby,
kde svietili policajne autá a žiarivé oči murárov,že maju vyplaty.
Radosť,spev a pískot robotnikov sa ozyval celím sidliskom.
Ked som prechadzal nočnou betovou džunglou tak z vedľajšieho vchodu vyšiel nejaky bradaty chlap so zrolovaným kobercom na ramene.
Otvoril kufor na luxusnom Mercedese a hodil hodo kufra ako vrece švábky.
Bol mi povedomý.Mal čiernu bradu,do tvare mu nebolo vidno,ale oči mal čiernejšie ako noc.V duchu som si pomyslel ďalší čistič a utekal som do mesta plne extazy a života.Sprevádzali ma zmiešane pocity cestou za gangstrom,ktore mu som vylupil kancelariu.Cez pandémiu mesto Námestovo žije zahalené tieňom zloby,
ktorá môže číhať za každým rohom.
Ulice na sídlisku boli tmavé,lebo nejaky chuligani rozbili lampy.
Šiel som skratkami na zábavu na namestie,kde hrali kapely,ktoré bolo počuť až na sídlisko Brehy.Cestou som stretol známe tváre.
Niektori pozdravili a niektori len krivim okom pozerali,že nemam ruško na xichte.Na obmedzených ľudí pozerám z výšky. Nepotrebujem hodnotenie,som slobodny a volny.Každy ma chybu a zato čo robim ja necitim vinu. Taky je osud.
Bol som spokojný,že luxusný trezor sa dostal do spravnych ruk a roboši maju svoje vyplaty.Vonku už bola tma ako v truhle a v meste bola zabava,ktorá sa ozývala ulicami mesta.Utekal som skratkou cez nedostavanu nemocnicu.
Ocitol som sa sa v schátranej budove ako v studenej jaskyni,obývanej podivnými tvormi ako z iného sveta.Dýchal som v nej ľadový vzduch, čo chutil po zatuchnutej omietke a vykaloch.Keď som šiel okolo schatanej budovy pľúcneho oddelenia tak v čiernej uličke postavili osoby:
Jeden bol veľky a škaredy a druhy len škaredý,už im chybala tabuľa predavame drogy zo susedneho mesta Tvrdošína.
Vybehol som z nedostavanej nemocnice do ulíc mesta Námestova,ktore boli rušné, na prasknutie a prepchaté ľuďmi ako na chodbe v školskej jedalni....
+++
Pokračovanie v KAPITOLE 4