Kométa: III

Cairf a Ivan na Leotheda pozreli viac než prekvapene.
„Myslím, že máme dočinenia s niekým veľmi mocným. Dovolím si predpokladať, že ten zlodej, ak ich nebolo viac, Rudolfa odstránil, oklamal opatrenia piatich čarodejov a napokon zmizol bez jedinej stopy!“
„Rozumný predpoklad, ale drobný detail som vám ešte nestihol prezradiť,“ odkašľal si Cairf. „Jedna stopa v Trinástej komnate predsa len ostala a je nad slnko jasné, že ju tam ten zločinec nechal zámerne. Tam, kde ležal meč, ostala polovica medeného.“
V Rudolfovej pracovni zavládlo neprirodzené ticho, ktoré prerušil až Leothed.
„To je Faestredov zvyk,“ povedal sucho.
„Hádam tým nechcete povedať, pán Leothed, že ten artefakt ukradol Sarazin Faestred?“ skríkol Ivan.
Leothed mykol plecami.
„Nič také netvrdím, no súvis je nepopierateľný.“
„Hlúposť,“ mávol rukou Cairf. „Viem, že na niečo také síce má dosť drzosti, ale schopnosti mu chýbajú. Veď len nedávno som sa zhováral s majstrom o jeho schopnostiach a ten mi potvrdil, že Faestred je len priemerný mág s nevalnými znalosťami a, čo je horšie, s nedostačujúcou sebadisciplínou. Ako by mohol niekto taký prekonať opatrenia piatich čarodejov? Veď ani nezložil posledné skúšky!“
„Skladajú sa skúšky z ľstivosti?“ nadhodil Leothed. „Navyše, on tú ochranu, podľa všetkého, prekonávať nemusel, keďže kométa pôsobenie kúziel narušila! Stačilo mu dozvedieť sa o kométe skôr.“
„A tu je problém – nikto na našej Akadémii to nedokázal, kométa všetkých prekvapila! Ak v tom má ten zlodej prsty, musí mať spoločníka, niekoho mocnejšieho.“
„Nemyslím,“ povedal Leothed pomaly. „Teraz to nie je podstatné. Predpokladám, že ste už rozkázali Faestreda zadržať.“
„Áno,“ prikývol Cairf. „To bola prvá vec, ktorú som urobil, no vzápätí som zistil, že z Akadémie odišiel. Nie, nepýtajte sa ma ako, ale jednoducho ukradol žrebca a zdúchol.“
„Mohol ujsť niekedy v noci, ešte pred svitaním,“ uvažoval Leothed. S Faestredom mal veľa skúseností, tak mu nerobilo problémy uhádnuť, ktorým smerom sa pohne. „Slnko ešte nie je vysoko, takže sa nemohol dostať ďaleko. Treba rozposlať správy do okolitých hradísk a okamžite informovať mágov, kapitánov a kráľa.“
„Ale v holubníky sú prázdne,“ pripomenul doteraz mĺkvy Ivan.
„Páni,“ tľapol si Leothed po čele, „už vám je jasné prečo? To on sa o ne postaral, Faestred! Predvídal, ako budeme postupovať a teraz nemáme ako informovať hradiská, ku ktorým sa blíži! Nečudoval by som sa, keby v stajni nestál jediný kôň.“
„To by bolo vážne,“ zamračil sa Cairf. „Ivan, zájdi skontrolovať holubníky a pohľadaj dáku stopu. Chcem vedieť, čo je s tými vtákmi.“
Ivan prikývol a s novo nadobudnutým pocitom užitočnosti vyšiel z pracovne.
V miestnosti teda ostal len Cairf a Leothed. Obaja hľadeli von oknom a zvažovali, čo povedať, až nakoniec prehovorili naraz.
„Po tom všetkom sa naše...“
„Myslím, že je na čase...“
Obaja zmĺkli a Leothed naznačil, aby Cairf pokračoval, keďže bol skúsenejší, učenejší a v spoločnosti mágov mal aj významné postavenie, keďže sa staral o trinásť komnát.
„Po tom všetkom sa naše cesty skutočne preťali,“ zopakoval Cairf. „Za neočakávaných okolností. Tak ako už mnoho ráz, aj teraz ste preukázali neobyčajný dôvtip, keďže ste dospeli k takým záverom, aké mi ani neprišli na um. Viem, prečo ste sa vrátili na Akadémiu a teda viem, že teraz ju budete chcieť opustiť a konečne dolapiť toho zlodeja.“
Leothed prikývol.
„Ale pozor, myslím, že Faestred má mocného spojenca,“ pokračoval Cairf.
„Pochybujem. Mocný spojenec by si vzal, alebo sa o to aspoň pokúsil, mocný artefakt, nie bezcenný predmet, na ktorom je dáka kliatba.“
„Práve tá kliatba je možno na tom predmete to najvzácnejšie,“ nadhodil Cairf. „O každom jednom predmete v Trinástej komnate sú spísané všetky dostupné informácie. O Srdci búrok, o tom najmocnejšom, je napísaných osem kníh, tridsaťdva zvitkov a v asi sedemsto dielach je mu venovaná pozornosť. O tom kostenom meči sú napísané tri vety. To je samo o sebe zvláštne.“
„Možno nie, ak je skutočne bezcenný. Veď o tom meči vôbec nič nevieme.“
Cairf otvoril ústa, akoby chcel niečo povedať a v poslednej chvíli si to rozmyslel. No keď pouvažoval, uvedomil si, že Leothedovi by to mal povedať.
„Máte pravdu, o meči toho veľa nevieme, ale kadečo môžeme tušiť. Dávnejšie, keď som v Trinástej komnate začínal, som sa Akkadomsa na ten meč pýtal. Povedal mi, že ho tam doniesol Niveas, slepý čarodejník, a ak aj o meči vedel viac, nikomu to neprezradil a, pravdu povediac, nikto sa ani nepýtal. Dokonca mi Akkadmos naznačil, že ten meč bol dlho ukrytý na inom mieste už pred tým.“
„Zaujímavé,“ utrúsil Leothed. „Myslím, že piati čarodejníci si niektoré informácie nechávajú pre seba a určite na to maj právo, ale zdá sa, že Faestred niektoré ich tajomstvá odhalil. O dôvod viac ho čo najskôr zastaviť.“