Kométa: IV

Kým Cairf a Leothed riešili problém ukradnutého artefaktu, zvyšní mágovia sa zišli v sieni.
Zdalo sa, že nikto nevie, čo od kométy očakávať. Správcovia mali svoju teóriu, ktorá bola založená na nejednoznačných dvojzmysloch a neviditeľných súvislostiach v pozadí, ale ak ňou chceli niekoho upokojiť, tak jednoznačne neuspeli.
Skupiny mágov mali svoje narýchlo vykonštruované názory, ktoré nikoho neupokojili, ale ponúkali dokonalé zámienky k sporom a svárom. Výsledok bol teda taký, že v to ráno sa takmer celé osadenstvo Akadémie zišlo v sieni a zamestnalo sa hašterením, dohadovaním a sem-tam bolo možné zachytiť aj útržky rozumnej diskusie.
„Len pokoj, len pokoj!“ volal jeden zo správcov, zamračený trpaslík Všeslav, no jeho výzvy nikto nebral vážne.
Cairf a Leothed zastali na prahu siene a pozorovali ten zmätok. Vo všeobecnosti sa vina pripisovala astromágom, pretože oni mali príchod kométy predpovedať, no práve tí boli najbezradnejší, lebo absolútne netušili, čo na oblohe robí kométa, keď podľa ich tabuliek tam vôbec nemala byť.
Astromágovia by sa radi vyhovorili na Rudolfa, no ten v sieni nebol a navyše odvolávať sa na jeho znalosti by znamenalo otvorene priznať, že je z nich najučenejší, čo by bol koniec ich astromagickej hrdosti.
„Potrebujeme nejakého dobrého zveromága,“ uvažoval Leothed. „Aby dokázal privolať na vzdialenosť niekoľkých míľ zatúlaného koňa.“
„Napríklad Syjon,“ navrhol tmavý mág, „ale toho nikde nevidím.“
„Ten čudák? Nenapadá vám radšej niekto iný?“
„Nie. Zveromágov to odjakživa ťahalo preč, na ich vkus je v Akadémii primálo zvierat a priveľa mágov,“ kývol Cairf hlavou k davu. Práve vtedy sa ozvala nová vlna protestov proti tvrdeniu, ktoré obom mágom uniklo. „Aj mne sa zdá občas Akadémia príliš plná.“
„To bude tým, že do nej vezmú kde koho,“ nadhodil Leothed. „Dodnes nechápem, prečo prijali Faestreda.“
„Zišlo vám na um, pán Leothed,“ povedal Cairf, „že piati čarodejníci...“
„...majú vlastné dôvody? Áno, myslel som, že mi to poviete. Ale ako to môžeme vedieť?“
„My to vedieť nemôžeme. Bola to vôľa čarodejníkov zachrániť Sarazina Faestreda a oni nikomu nemusia vysvetľovať svoje činy.“
„Chcete tým naznačiť, že piati čarodejníci sú neomylný?“ čudoval sa Leothed.
„Nie. Chcem tým naznačiť, že piati sú k omylom omnoho menej náchylní, ako všetci ostatní dovedna. Preto nespochybňujem ich rozhodnutia vo veciach, do ktorých nevidím a vy, pán Leothed, by ste ich tiež nemali spochybňovať. Aspoň nie nahlas.“
Leothed ľahostajne prikývol.
„Tak kde je ten zveromág? Nemali by sme strácať čas, Faestred ho určite nestráca a kým tu stojíme, on cvála čo najďalej od Akadémie.“
Cairf zamrmlal pár slov a vánok mu rozvlnil pestrú tuniku, keď sa vypustené kúzlo vrátilo.
„V sieni nie je.“
Vánok zmizol a o niekoľko úderov srdca sa vrátil späť.
„Je v lese.“
„To sa dalo čakať,“ prikývol Leothed. Zvrtli sa na opätkoch a vybehli von. Cestou udelili stručné rozkazy niekoľkým sluhom, ktorý dostali za úlohu čo najrýchlejšie pripraviť Leotheda na cestu.
„Pôjdete sám?“ spýtal sa Cairf.
„Myslím, že by som mohol vziať dvoch spoločníkov,“ vyhlásil plavovlasý kúzelník. „Medzi študujúcimi mágmi je niekoľko cieľavedomých a inteligentných mladíkov, ktorý zložili posledné skúšky a len včera večer boli menovaný. Istotne nebudú proti.“
„Ktorých máte na mysli?“
„Ešte som sa nerozhodol, ale nechcem ich brať veľa. Budem musieť vybrať dvoj najvhodnejších spomedzi nich.“
Cairf pokyvkal hlavou.
Leothed uvažoval skvele – dvaja nadaní mágovia dychtiví po veľkých činoch, a po o nič menšej moci, môžu pod vedením všestranného a skúseného Leotheda utvoriť skupinu, proti ktorej nebude mať Sarazin Faestred žiadnu šancu. Cairfovi sa už menej páčilo, že proti takejto skupine by, okrem piatich čarodejníkov, nemal šancu takmer žiaden mág. Možno Leothed Hobber uvažuje ďalej, než by bol kto ochotný pripustiť.
Cairf to nemohol vylúčiť. Bolo takmer nemožné nevšimnúť si Leothedovho talentu a tak talentovaní mágovia sa nikdy neuspokojili s nevýrazným postavením. Navyše tie slová o nedôveryhodnosti čarodejov...
Cairf si odrazu uvedomil, že dnešné ráno možno obnažilo až dve hrozby. Sarazina Faestreda a jeho prenasledovateľa Leotheda Hobbera.