Kométa: V

Syjon.
Spomedzi všetkých podivných mágov, ktorí sa nachádzali v Magickej Akadémii, bol tento zďaleka najpodivnejší. Sotva by ste našli niekoho, kto by ho označil za svojho priateľa a ešte ťažšie by ste hľadali človeka, ktorý by sa odvážil spýtať Syjona, či má dákych priateľov. Všetci sa mu zďaleka vyhýbali, no najčudnejšie bolo, že nikto nevedel povedať prečo.
Možno v tom boli jeho oči. Maličké a vždy studené, alebo zlepený chumeľ tuhočiernych vlasov, či kradmé pohyby a prapodivné šomranie, ktoré vždy vydával a spoľahlivo odpudzoval všetkých náhodných okoloidúcich.
No jeho zvyky boli ešte zvláštnejšie. Neraz aj celý deň presedel na mieste, ako dáka socha, nedbajúc či práve leje, či fúka chladný vietor. Kolovali o ňom aj desivejšie reči, no tie sa nikdy nepotvrdili, čo možno bolo len kvôli tomu, že ich nikto netúžil vyšetrovať.
Cairf kráčal prvý, štrkovou cestičkou vyjúcou sa pomedzi stromy. Viedla do južnej časti lesa, kde mágovia chovali rôzne druhy zvierat od veľkých horiadských mravcov, až po ohnivých salamandrov z okraja púští. Ešte ani nedošli k prvým ohradám, keď Syjona našli.
Opieral sa o smrek s uchom pritisnutým ku kôre, akoby niečomu načúval. Možno počúval chrobákov žijúcich v strome, alebo len zaspal v stoji.
„Hm,“ povzdychol si neurčito Leothed.
Cairf, na rozdiel od Leotheda, podišiel až k zveromágovi.
„Pán Syjon, prepáčte, že vás ruším, ale Magická Akadémia akútne potrebuje vaše služby.“
Leothed čakal, že zveromág vrhne na Cairfa nevrlý pohľad a niečo zamrmle, no Syjon sa ani nenadýchol – len tam ďalej stál, akoby už nebol medzi živými.
„Pán Syjon,“ zopakoval Cairf zvýšeným hlasom a položil ruku na jeho plece.
„Skutočne nie je na Akadémii iný zveromág? Tento nevyzerá príliš ochotne,“ poznamenal Leothed. „Robí sa, že nepočuje.“
„Myslím, že skutočne nepočuje – aspoň nie nás,“ otočil sa Cairf. Vyzeral veľmi záhadne. „Počuli ste už o odpútaní mysle?“
„Odpútanie mysle? Tak sa tuším nazýva tranz, v ktorom šamani dočasne stratia vládu nad svojim telom a ovládnu telo zvera. Čítal som, že šamani noc pred bojom jedia divotvorné byliny a huby pripravené zvláštnymi spôsobmi a tancujú v dyme, až kým vysilení nepadnú k zemi. Ráno na bojisku stoja nazúrené medvede pripravené bojovať proti nepriateľovi,“ povedal Leothed a zmĺkol. Po chvíli ticha dodal: „Ale nikdy som nepočul o tom, že by to dokázal zveromág.“
„Je to neočakávané,“ konštatoval Cairf po drobnom zaváhaní, „ale nie vylúčené.“
„Kto vie kde sa to naučil? Čo všetko ešte dokáže tento zveromág a my o tom nevieme?“ spýtal sa Leothed. „Tento Syjon je samá záhada - to sa mi vôbec nepozdáva.“
Na krátko opäť zavládlo ticho v ktorom obaja sledovali duchom neprítomného čudáka. Leothed si uvedomil, že kým oni civejú na zanedbaného chlapíka vo vlhkej tunike, Sarazin Faestred ženie žrebca po Sedmomestských cestách.
„Viete ako ho privolať späť? Myslím, že pár faciek nebude mať na tranz žiaden účinok.“
„Možno by pomohlo Sňatie,“ navrhol Cairf. Nič nečakajúc zodvihol obe ruky nad hlavu. Táto poloha vyzerala skutočne impozantne, najmä vďaka širokým rukávom pestrej tuniky a Cairf vyzeral akoby rozkazoval nebesám, aj keď v skutočnosti zosielal len zaklínadlo, ktoré malo zrušiť mágiu používanú na objekte. Tým objektom bol v tomto prípade zveromág a aby sa zaklínadlo podarilo, Cairf musel pôsobiť veľkou silou vôle, no pre strážcu trinástich komnát to nebol žiaden problém.
Zaklínadlo pravdepodobne zabralo, pretože Syjon sa strhol, s nezrozumiteľným mrmlaním si oprášil tuniku a nepotešene pozrel na mágov.
„Prepáčte pán Syjon,“ ospravedlňoval sa Cairf, „no súrne potrebujeme vašu pomoc. Dnes ráno nám jeden veľmi zákerný muž vyplašil všetky kone. Chcel by som vás požiadať, aby ste ich privolali naspäť.“
Zeromág niečo zamrmlal a ďalej pozeral na Cairfa, akoby ho videl po prvý raz.
„Predovšetkým jedného siváka, volá sa Šíp,“ spresnil Leothed.
„Tak kone?“ zavrčal po chvíli Syjon. Zdalo sa, že všetko zámerne naťahuje.
„Správne. Kone,“ prikývol Leothed.
„A vite, kde ich mám hľadať?“
„Nie, ale predpokladám, že nebudú ďaleko. Prehľadajte okruh niekoľkých míľ.“
Syjon na Leotheda prekvapene zamrkal.
„To bude chvíľu trvať,“ zamrmlal a sadol na vlhkú zem. Prstom nakreslil okolo seba do ihličia kruh, na vonkajšiu stranu naznačil zopár symbolov a dal sa odriekať krátke kúzlo.
Leothed si s Cairfom vymenili znepokojené pohľady, no ani jeden z nich nechcel zveromága rušiť.
Syjon potom zavrel oči a zmĺkol.
Znova bol mysľou mimo.
„Zjavne nám celkom nedôveruje,“ poznamenal Leothed, keď pozeral na ochranný kruh, ktorý zveromág okolo seba vztýčil.
„Ten kruh by som mohol jediným slovom zničiť,“ poznamenal s neskrývaným pohŕdaním Cairf. „Vari si ten divoch nemyslí, že by ma, alebo vás, jeho chabá obranná mágia dokázala zastaviť?“
„Predpokladám, že presne to si myslí. Nejeden mág nedokáže odhadnúť vlastné sily, preto sa nečudujem, že tento nedokáže odhadnúť naše. Teraz je ale najdôležitejšie dobehnúť Faestreda.“
Cairf nadvihol obočie.
„Je možné, že ste tým zlodejom príliš zaujatý?“
„Nie,“ rýchlo odpovedal Leothed, „ale práve preto som strávil posledné dva roky v Akadémii. Nikdy som mu neveril. Sarazin má v povahe jednať nepredvídateľne, aj keď tým nič nesleduje, nerobí mu problém splietať úkladné plány...“
„Aha,“ prerušil ho Cairf.
„Čo aha?“ zarazil sa Leothed uprostred myšlienky.
„Nazvali ste toho zlodeja menom, akoby ste ho poznali osobne a to je neprípustné, ak ho máte sledovať... je snáď medzi vami nejaký vzťah?“
„Nie,“ pokrútil Leothed hlavou. Dokázal sa za akýchkoľvek podmienok dokonale ovládať, preto aj teraz len nezúčastnene prehodil pár slov a svojím nenúteným správaním odviedol rozhovor iným smerom.
Kým čakali na zveromágove správy, hovorili o magických schopnostiach Sarazina Faestreda, vypytovali sa jeden druhého, kritizovali a súdili všetky podozrivé detaily, ktoré im o tom zlodejovi boli známe. Kým Leothed videl kľúč ku všetkému v Sarazinovom definitívnom dolapení, Cairf sa nazdával, že za všetkým stojí ešte niekto ďalší. Mocnejší.