Amerika

Amerika

Once upon a time, (vlastne to ani vtedy nebola, ale patri sa to na rozprávku, nie) teda kedysi dávno, keď si Amon-ra a Thor váľali šunky ešte niekde v piesočku s Shivou a jemu podobným Ešte strašne dávno kým bol ešte Kristus posvätná spermia, no vtedy. No tak vtedy sa tento príbeh určite, ale na sto percent neodohral, ani ja som u toho nebol, a počul som to iba od kamarátovho kamaráta a ten to počul od kamarátovho kamaráta a tento počul od............................................................. kamaráta, a ten u toho bol. (možno.
Nie som istá, i keď môžu byť Američania úspešný a Buch prezident tak je možne všetko, hlavne v AMERIKE, nie?)
No, stalo sa to keď som prvý raz prišiel do Ameriky, samozrejme do USA.
Úplné cely natešený po dlhej ceste lietadlom v turistickej triede (i keď mohol som zainvestovať aj do iných tried ale nechajme to tak, no nie?)
Plný nadšenia vystúpim z lietadla, a čo nevidím? No presne to čo si myslite, no áno. Vidím veľké hovno, najskôr to bude tým.
Že som doňho stúpil, no nič. ako môj kamarát hovorí: „Vidíš hovno? Aspoň vieš že na teba seru.“ Tak prvé pohľady na okolie, a prichádza prvá kontrolná otázka. Na Kieho čerta som sa sem trepal z Petržalky. Ďalšia kontrolná otázka prichádza hneď potom. Ako sa dostalo to hovno do letiskovej haly. Pozriem opäť na okolia, a už viem. Myslím že príčinou bude, počítam, ten cvok čo mu odmietli reklamáciu letenky (alebo niečo podobne), tak tu sere pod nohy ostatným, pretože ho ostatný tiež osrali, čo už. Zatiaľ to tu vyzerá úplné ako som si predstavoval, všade humus, bodrel a anarchia. Snažím sa vdýchnuť prvé vnemy pričom ignorujem ti hovna navôkol, zas cítim iba hovno. Bude to nádchou, čo mam už asi päť týždňov. Tak do tretice všetko dobre, skúsim si vypočuť okolie. Okej bo tridsiatych sekundách som K.O lebo všetci naokolo používajú viac nadaviek ako ja na skúškach, čo je dosť veľa, i keď vždy je niekto lepši, ako sa hovorí. Tak dobre, AMERIKA.
Zadržím a zavriem všetky zmysli, a idem vpred. Prvý krok! NIČ! Druhy krok! NIČ! Okej netreba sa znepokojovať. Znovu sa skús rozhliadnuť. Zbadal som tri veci. Ta prvá, cigáň ktorý sa vydáva za Kubánca, samozrejme mňa nikdy neoklamali. Za druhé nádherná ženská. Tie nohy. tie boky. Tie kozy. Jediná škoda, že zarastá. Myslím že to asi bude chlap, ale nikto nie je dokonali. Za tretie obrovského černocha ako naháňa toho imbecila čo im tu na všetko serie. Teraz využijem sluch. Stále nadávky, to nič. Posledná šanca, zhlboka sa nadýchni a začni rozmýšľať ako dlho im potrvá zistiť že......
..... a vtom sa zobudil.
Kto sa zobudil? No samozrejme že ten kamaráť, koho ste čakali Štúra. I keď to by bolo odsoť horšie. Teda podľa mňa určite. A na zaver by som chcel pozdraviť kamarátovho kamaráta ktorý tento príbeh počul od kamarátovho kamaráta a ten to počul od........... (nebudem to vypisovať, lebo je to dlhšie ako Davidov rodokmeň)....... kamaráta ktorý u toho bol