Na zajtrajšok nemyslím - 37.. Kapitola - Pokus

Posledné dni vytrvalo pršalo, čo bránilo chlapom postupovať v stavbe tempom, ktoré by si želali. Všetko bolo šmykľavé, dážď šibal bokom z rôznych strán kvôli prudkému premenlivému vetru. Harry začal byť poriadne nervózny, ale Shane znášal jeho náladu, pretože vedel, o čo mu ide. Aj slepý by bol videl, že robí takmer bez prestávky, a že je z toho už aj poriadne unavený. No blížiaca zima im dýchala za chrbtom.

Shana práca bavila. Ale inak to podstatné bolo zlé. Ráno odchádzal zo stanu na svitaní, kým Darja ešte spala. Vracal sa, keď už bola na svojom lôžku a tvárila sa, že zase spí. V podstate sa medzi sebou vôbec nezhovárali. Ledva si vymenili dve-tri slová, keď ju poslala Nia s jedlom za nimi, lebo sama mala veľa práce. Stávalo sa to hlavne vtedy, keď chlapi robili niečo dôležité, a nechcelo sa im strácať čas posedávaním v teple domu. Navyše von sa kvôli zime, ktorú pocítili už po chvíli oddychu, von najedli určite o poznanie rýchlejšie.

Raz im takto Darja priniesla obed. Akurát vtedy nepršalo. Shane bol preto do pol pása vyzlečený, aby ho zbytočne nechladilo mokré oblečenie, ktoré sa sušilo na konároch neopracovaného kmeňa jedného zo stromov. Darja mala veľký problém prísť k nemu, podať mu misku s jedlom, ktoré priamo tam na mieste z hrnca nabrala. Pozornému pozorovateľovi Harrymu to neušlo.

Darja držala plnú drevenú misku oboma rukami odspodu. Ako Shane ju chcel od nej zobrať, tak sa ich prsty prekryli a obaja sa vyľakane na seba pozreli. Na sekundu sa zdalo, že obsah taniera sa vyleje, lebo obaja mali problém sústrediť sa na to, čo robili, ale potom Darja opatrne vytiahla svoje prsty spod Shanových a misku mu prenechala.

„Ďakujem,“ povedal jej.

„Nemáš za čo,“ odpovedala mu a ponáhľala sa do blízkosti jeho uja.

Harrymu sa zdalo, že nič trápnejšie v živote nevidel. Obaja mladí sa k sebe správali ako dvaja cudzí ľudia, keby potajomky nepokukovali jeden po druhom. Napätie medzi nimi bolo zjavné. Kládol si otázku, či by do toho mal zasiahnuť, alebo nie. Nevedel sa rozhodnúť. Nemal dobré skúsenosti s miešaním sa do vzťahov. Zvyčajne sa to obrátilo proti nemu a niekto mu vynadal. No na toto sa už pozerať naozaj nedalo!

Na to myslel celý čas počas obeda, kedy si Darja prisadla radšej k nemu ako k mladému a viedla s ním konverzáciu o stavbe domu. Keď dojedli, pozbierala špinavý riad a nechala ho Nii pred dverami ich domu. Tá ju ešte stále nepúšťala dovnútra, hoci Darja kašlala už len zriedkavo. Potom sa vybrala k potoku s prázdnymi vedrami, ktoré boli na priečelí domu pripravené.

Keď zmizla z dohľadu, Harry sa opýtal: „Tak, čo je to medzi vami?“

Shane sa zatváril nešťastne, hoci to ani nechcel.

„Nič.“

„Nehovor mi, že nič. Nie som slepý, aby som nevidel to napätie medzi vami,“ zasmial sa Harry.

Po chvíli ticha sa Shane záporne zavrtel hlavou a priznal pravdu: „Naozaj nič. Nechce ma.“

Harry si pomyslel, že mladý Cassanova narazil na tvrdý oriešok. Prišlo mu to dosť vtipné. Zasmial sa ešte hlasnejšie: „To počujem od teba prvýkrát.“ Vzápätí si všimol škaredý varovný pohľad synovca a ospravedlnil sa: „Prepáč, raz sa ti to predsa muselo stať. Vitaj v koži bežného chlapa.“

Shane sklonil hlavu. Smiech jeho strýka sa ho dotkol. Naozaj trpel a on sa mu takto posmieval. Nebolo to od neho pekné. Potom sa prudko postavil, vyliezol na kostru strechy a pustil sa do zabíjania klincov o to divokejšie.

Harrymu to prišlo ľúto. Nemal by si robiť srandu z chlapca, ktorý sa trápi pre lásku, preto sa mu pokúsil zlepšiť náladu slovami: „Podľa mňa ťa chce.“

Shane prestal búchať. Pozrel sa na svojho strýka neveriacky. No teraz v jeho očiach, ani hlase nebol žiaden tón výsmechu.

„Myslíš?“

„Viem to. Keď ju nevidíš, tak sa na teba stále pozerá. Či je to láska, to naozaj neviem, ale som si istý, že jej nie si ľahostajný. Minimálne.“

Shane sa zamyslene pozrel na Darjinu postavu, ktorá práve dorazila k potoku, aby naberala vodu. Vrkoč si musela prehodiť na chrbát, keď sa naklonila. Urobila to však tak elegantne, že sa na to nedalo ani z takej diaľky pozerať.

„Tak čo mám robiť? Už ma raz poriadne odohnala a odvtedy je to medzi nami také... nijaké... napäté. Máme... ,ako by som to najlepšie povedal,... tichú domácnosť.“

„Pozri, ja nemám ani zďaleka toľko skúseností so ženami ako niekto, však vieš. V tomto ti neporadím, ale na tvojom mieste by som to ešte skúsil. Podľa mňa to nie je úplne márne.“

„Neviem, nie som si istý,“ odpovedal zadumane nešťastne zamilovaný synovec, pričom celý čas pozeral na tú, ktorá mu ukradla srdce.

Darja sa vracala s vedrami, z ktorých občas vyšplechla voda a zamočila je sukňu. Shane uvažoval, či sa voda dostala aj na rany. V suchu sa lepšie hoja. Nemala by to robiť, ale chce byť silou-mocou užitočná. Aj keď mal sto chutí k nej bežať a pomôcť jej s tým, tak to neurobil, lebo sa bál ďalšieho odmietnutia. Hrdá bola. Hrozne hrdá.

„Dobre,“ usmial sa lišiacky Harry, „tak urobíme pokus. Ty si tu teraz akože buchneš kladivom po prste, vykríkneš, akoby si si odrezal ruku, a ak si nás nebude všímať, tak máš pravdu ty, ale ako dobehne až k nám, tak ja. Chceš sa staviť?“

Shane sa usmial. Plán sa mu páčil. Síce mal pri ňom prísť k menšiemu úrazu, ale toho sa ani tak nebál ako ľahostajnosti, ktorou mohol pokus skončiť.

„O čo? Dobre, idem do toho. Ale počkajme, kým príde trochu bližšie.“

Sám bol zvedavý, či má o neho Darja vôbec strach.

„O večerné prezretie pascí. Mne sa tam už dnes nebude chcieť veľmi ísť,“ vymyslel zmysluplnú stávku Harry.

„Nejaký si si istý tým, že tam pôjdem ja.“

„A ty zase neistý.“

„Dobre. Pôjdem ich poobzerať. Skúsme to teda,“ súhlasil Shane, keď už bola Dajra takmer pri dome.

Najskôr si jemne klepol ukazovák, aby bol aspoň trochu červený. Potom buchol kladivom vedľa ruky a vykríkol, akoby sa mu naozaj stal úraz, respektíve omnoho viac. Darja pustila vedrá na zem a v okamihu bola u nich, dokonca aj krívať zabudla.

„Čo sa ti stalo!“ vykríkla.“

Shane si cmúľal prst, aby bol ešte červenší. Harry odpovedal za neho.

„Nič také, zase bol mladý veľmi šikovný.“

„Snaží sa. Nemal by si ho skôr oceniť, že robí, čo môže, aby ti to pomohol dokončiť?!“ vyštekla na neho Darja, až sa sama prekvapila. „Ukáž mi to,“ povedala Shanovi.

Ten si vytiahol prst z úst, utrel si ruku o nohavice a tešil sa z toho, ako mu ruku zobrala do dlane a snažila sa zistiť rozsah škôd. Samozrejme, že neboli veľké, ale prst bol naozaj dosť červený.

Navrhla mu: „Skús s tým pohýbať.“

Šlo to. Aj keď Shane trochu zavzdychal.

„Nebudeš to mať zlomené, asi,“ povedala s nepredstieranou úľavou.

„Ale dosť to bolí,“ pretvaroval sa Shane. V skutočnosti bol celý rád, že sa ho Darja jemne dotýka, a všemožne sa snažil sa nevšímať si vytešeného strýka, ktorý si víťazstvo užíval. Shane mal čo robiť, aby sa tváril primerane hranej situácii. Jeho srdce sa tešilo, aj keď stávku prehral.

„Pozri, tuším ho ani poriadne ohnúť neviem,“ dodal.

„Poď so mnou, dáme ti to do studenej vody. Práve som ju priniesla.“

Shane sa pozrel na Harryho. Chcel povolenie odísť zo stavby. Sklopením očí ho dostal.

„Dobre.“

Obaja mladí odišli zo stavby a Harry pokračoval v práci s dobrým pocitom, že im trochu pomohol. Nebol si však úplne istý, či je Dajra tá najvhodnejšia pre Shana. Zdalo sa mu, že sa až príliš vypytuje na to, kde je najbližší brod, kadiaľ sa dostane najskôr medzi ľudí. Zjavne nemala chuť zostať, ale ak by sa dala so Shanom dokopy, tak by možno zmenila názor. Harry toho nechcel veľa, stačilo by mu do jari. Mal Darju rád, však ju poznal od detstva, ale vedel, že nasilu sa nikoho nedá večne udržať na mieste, na ktorom nechce byť. Dajra bola zvyknutá na život tuláčky. Aj Harrymu to občas chýbalo, kompenzoval si to cestami za potravinami, za Benom, za obchodom s kožušinami. Jeho tu držal jeho sen a bezpečnosť Nie. Boli to dva silné dôvody, ktoré nič nemohlo prekonať. No ako sa zdalo, rovnako silný dôvod Darja zatiaľ nenašla.

XXX

„Poď, obviažem ti to,“ povedala Darja po nejakej dobe, čo mal Shane prst v miske so studenou vodou.

„Netreba, už s tým viem hýbať,“ odpovedal jej on. Užíval si jej blízkosť, vôňu jej neposlušných vlasov, ktoré sa po pracovnom poldni vyslobodili z vrkoča a takmer sa ho dotýkali, kým ho veľmi opatrene obväzovala.

„Takto sa ti bude lepšie robiť,“ tvrdila si svoje Darja. Chcela mu malou opaterou vrátiť aspoň časť toho, čo jej dal on. Znovu si pri tom uvedomila, ako veľa mu dlží a ten pocit ju prenasledoval.

Sedeli pred stanom na neopracovaných kožiach, v tesnej blízkosti. Zase bola z neho nervózna. Cítila, že by ju chcel pobozkať, ale netrúfal si. Hľadel jej raz do očí, raz na pery a bolo to hrozne sexy. Túžila po tom bozku. Chcela, aby sa jej pery spojili s tými jeho. Aspoň na okamih. Na nezabudnuteľný okamih. Taký, z ktorého by mohla ťažiť celý ďalší život. Spomínať naň, cítiť sa na okamih vzácna a milovaná. Hrozne po ňom zatúžila, napriek tomu, že vedela, že je to drzé. Slušná žena by to nemala urobiť ako prvá, vlastne to ani nechcela urobiť, ale neodolala.

Potom, ako urobila uzol z látky na prste, sa naklonila a Shana pobozkala. Jemne, nežne, pomaličky, takmer letmo. Okamžite sa odtiahla a vyplašene mu pozrela do očí, čo on na to, ale on sa na ňu tak prekvapene pozeral, že okamžite sklopila oči. Mala chuť ujsť, zmiznúť, skryť sa do myšacej dierky, ale niečia ruka sa jej dotkla zátylku, pritiahla ju bližšie k Shanovi a ich pery sa znovu spojili. Tentoraz na podstatne dlhšiu dobu. Bolo to krásne, hlava sa jej krútila, Darja mala pocit, že sa jej zastalo srdce, aj dych a že sa potrebuje nadýchnuť. Vymanila sa z objatia, ale ešte neodišla, len sa posunula o pol metra ďalej. Sedela pri ňom objímajúc vlastné nohy, chrániac tak celé svoje telo pred všetkým, po čom pocítila hroznú túžbu. A hanbila sa.

„Prepáč,“ pošepkala.

On jej napravil neobviazanou rukou prameň z vlasov.

„Čo ti mám prepáčiť. To, že si sa prestala bozkávať? Tak to ti teda neprepáčim,“ zažartoval s tak dokonalým úsmevom, ktorému sa nedalo odolať.

Ale ona to dokázala. Prudko sa postavila. Ukázala na Harryho. „Mal by si ísť, lebo bude nervózny.“

Shane sa postavil tiež, jemný úsmev na perách však nezmizol. Nie Harry tu bol nervózny, ale niekto iný. „Však už idem. Nemusíš byť na mňa zlá.“ Nezhášal, keď ho od seba odháňala. A zase to robila. Nechápal vôbec prečo.

Vystretá ruka sa vrátila na svoje miesto.

„Nie som zlá, len...“ mávla nad svojím správaním rukou. „Ále, to je jedno. Taká už raz som, nepomôžem si,“ povedala už podstatne pokojnejším hlasom a s výrazom tváre, ktorý prosil o odpustenie.

A Shane jej ho okamžite dal: „Tak som to nemyslel. Prepáč.“ Nedokázal jej povedať, ako veľmi mu ubližuje tým, že v jednej chvíli je k nemu milá, majú k sebe blízko, cíti, že aj ona cíti to isté ako on, no v ďalšej sekunde ho vyháňa. Ale až do tejto chvíle si myslel, že po ňom netúži. Ale ONA sama ho pobozkala, nie on. Bol to obrovský pokrok v ich vzťahu a už teraz sa tešil na všetky tie ostatné.

Odchádzajúc mu zakričala: „A dávaj si lepší pozor!“

Obzrel sa, usmial a poslal jej vzdušný bozk.

„Rozkaz, mademoiselle.“

Ona si dala ruky v bok a nechtiac sa pousmiala tiež. Kde na taký výraz len prišiel? Od slečinky mala strašitánsky ďaleko. Shane bol rozradostený ako malý chlapec. Jeho radosť sa na ňu preniesla. Obom sa im až do večera pracovalo omnoho veselšie.