Dnešok je ten deň! 26. kapitola - Podraz

„Tak toto som nepochopil,“ vyhlásil začudovaný Harry, pričom dokonca pokrútil hlavou. Čakal radosť, poďakovanie, ale nastal presný opak. Nepoznal takého človeka ako je Darja. Každý iný by po jeho ponuke okamžite skočil.

„Rozumieš tomu? Myslel som, že sa poteší. Ešte že ty taká nie si. Jej správanie nemá žiadnu logiku...“

Jeho drahá na neho zvláštne pozerala. Respektíve skôr cez neho. Nad niečím intenzívne uvažovala. Dokonca si začala chodidlom podupkávať. Stískala pery a pokrčila obočie, akoby povedal niečo zlé. Evidentne sa jej niečo veľmi, ale veľmi nepáčilo. Potom však malá zamrnčala, tak sa spamätala a ponáhľala sa ju dostať do kusa látky, ktorý jej doniesol muž a mal fungovať ako nosič dieťaťa na chrbát.

Až potom mu nervózne a naozaj veľmi stroho odpovedala: „Ale má. Pomôžeš mi, prosím?“

Pristúpil k nej, všetko skontroloval a ponaprával: „Je to super, Nia. Dúfam, že sa nehneváš za tie percentá, mal som sa s tebou najskôr poradiť.“

Ona sa usmiala, pobozkala ho na líce: „Práve naopak. Keby tu nezostala, tak dnes tu nie som, ani malá. Ani si nevieš predstaviť, aká jej za to budem vždy vďačná. Je to dobré, múdre a pracovité dievča. Budem rada, ak ju takto udržíme. Podľa mňa si to dobre vymyslel. Ešte sa s ňou o tom porozprávam.“

„Ja neviem. Keď niekto nechce, ťažko ho môžeš zadržať,“ povedal Harry pochybovačne.

„Presvedčím ju, neboj sa. Ona sama možno nevie, čo chce. A nikdy nevieš, možno si do jari zvykne. Ak to príjme, bude ma niečo svoje a ako bonus skutočný domov. Určite by jej to pomohlo. Počuj, mohol by si ísť už von? Musím niečo prebrať so Shanom. Niečo osobné a dosť dôležité.“

Veľavravne mrkla na mladého, ktorý stále porcioval úlovok. Harryho trochu prekvapilo, že musí opustiť dom, no pochopil, že sa naozaj musia o niečom vážnom porozprávať, a hoci bol zvedavý, dôveroval svojej žene. Preto sa rozhodol do toho nezasahovať a nechať ich. Vrátil žene bozk, potom jeden venoval dcérke na čelo a išiel po svojej robote. Vonku pohľadom vyhľadal Darju. Nebola ďaleko, len na konci ohrady s koňmi, opierala sa o ňu a zdalo sa, že nad niečím uvažuje. Harry si pomyslel, že asi o jeho ponuke. Možno si to nakoniec rozmyslí a príjme ju. Aspoň tak to z diaľky vyzeralo. Niekoho takého praktického, a do určitej miery aj spoľahlivého ako Darja, by v osade potrebovali. Síce stále mala zajačie úmysly, ale keď išlo do tuhého, vedela zabrať. Kedysi tomu hovorili tímový hráč. Aj keď nazvať týmto termínom takú individualistku, ako bola Darja, bolo príliš silné slovo.

Keď si Harryho prítomnosť Darja všimla, aj to kam smeruje, rozhodla sa presunúť niekam, kde bude mať viac súkromia. Najlepšie úplne preč z jeho dohľadu. Preto odišla k zasneženým dreveným guľatinám, ktoré nestihli spracovať na jeseň. Ešte stále sa necítila dobre a nechcela, aby ju videl, ako vracia. Bola rozhodnutá naďalej chrániť svoje tajomstvo, aj keď viac ako jeho ponuka ju trápilo to, že o ňom už vie Nia. Nebola si istá, či jej môže dôverovať. V podstate od nej ani sľub nevymámila a bola rozhodnutá to pri najbližšej príležitosti, keď budú samé, urobiť.

Medzitým v dome akčná Nia rozkázala Shanovi: „Prosím ťa, umy si ruky a posaď sa. Budeš to potrebovať.“

„Nia, prosím ťa. Hádam to nemyslíš vážne. Pokojne hovor a budem pokračovať v tomto tu. Mne to fakt nevadí,“ zdráhal sa. Mal toho v pláne ešte veľa na ten deň, už teraz vedel, že všetko urobiť nestihne, takže nejaké vysedávanie mu vôbec neprišlo vhod. Vždy bolo čo robiť, ak nie okolo domov, pri love, tak v aspoň v jaskyni, kde už teraz sekali soľ, drvili a dávali do vriec, aby ju na jar mohli ísť predávať. Navyše, momentálne robil prácu, s ktorou nerátal. Čudoval sa, že ho v tom Darja nechala samého a nevracala sa. Už dávno to mohla mať vysypané.

Nia trvala na svojom: „Nie, Shane, na toto si fakt treba sadnúť. Takéto niečo by sa nemalo rozoberať pri robote.“

Shane sa za ňou obzrel. Jej tvár prezrádzala, že to s tým sedením myslí smrteľne vážne. Bolo v nej vidieť napätie. No aj tak sa pokúsil. „Ešte urobím tohto zajaca, daj mi pár minút, prosím, chcem to dokončiť a ísť pomôcť Harrymu a mám kopec iných vecí v pláne.“

„Nie, v žiadnom prípade! Musíme to prediskutovať teraz! Čo ak sa vráti? Sadni si a počúvaj, čo ti chcem povedať,“ povedala Nia už naozaj autoritatívne.

Shane nechápal, koho má presne na mysli. Harryho? Darju? Kto z nich sa nemá vrátiť? Vyzerala prísne, až nahnevane. Určite nervózne. Nemal odvahu jej veľmi protirečiť. Z toho všetkého nakoniec pochopil, že to bude asi vážne, čo mu chce povedať.

Mrzelo ho, že v to ráno sa všetci správali čudne. Možno to bolo kvôli Dorotke, ktorá v noci nespala dobre. Možno kvôli vlkom, čo sa obšmietajú v ich blízkosti. Shanovi to už začínalo liezť na nervy. Myslel si, že sa idú rozprávať o percentách z jaskyne. Pomyslel si, že sa Nii asi nakoniec Harryho nápad až tak nepáčil, ako sa pred ním tvárila.

„Tak dobre,“ povedal a urobil, čo chcela.

Prišla k stolu, za ktorý si Shane sadol, oprela sa oň oboma rukami a vyhlásila: „Už viem, čo je vo veci. Už som zistila, prečo sa tak Darja správa. Teraz ma dobre počúvaj. Keby sa tak dalo, čo? To, čo sa teraz dozvieš, ti môže, sakra, zmeniť život,“ pousmiala sa s tak trochu sarkastickým úsmevom, lebo vedela, že sa to stane. Dosť ju hnevalo, že jej stále nevenuje pozornosť, lebo si všimla, že špinavé rukávy od krvi sú zaujímavejšie ako to, čo mu chce ona povedať. Jeho zase mrzelo, že si ich poriadne nevyhrnul. Bude ich treba oprať. Vedel, že to Darja bez slova urobí, ale nechcel jej pridávať robotu. Bol za to na seba nahnevaný.

Malá začala byť nespokojná, hlasnejšie mrnčala, tak si Nia vzdychla, stola sa pustila a začala sa prechádzať po miestnosti.

Shane povedal netrpezlivo: „Už počúvam. Čo sa deje?“

„Ako ti to povedať? Hlavne ma neprerušuj, prosím, lebo ti to nakoniec nechám pre seba. Už viem, čo je Darji. Nemala by som ti to asi oznamovať ja, ale mám pocit, že by to nebolo správne, ak by som si niečo také nechala pre seba. Už dlhšie som to tušila. Najskôr som čakala, že mi to povie sama, potom tebe. Myslela som si, že budete mať z toho obaja radosť, ale mýlila som sa. Je to komplikovanejšie. Takže v skratke. Darja je tehotná, má za sebou nejaké potraty, je presvedčená, že dieťa nedonosí, ale aj tak by si to mal vedieť, aby si na ňu dával pozor,“ vyhŕklo z nej príliš veľa informácií, aby ich Shane stihol za tú chvíľu absorbovať.

„Čo? Nerozumiem. Ak je tehotná, nemala by sa tešiť?“ On sa potešil.

„Počúval si ma do konca!? Nie, ak si myslí, že každým dňom potratí.“

Shanovi sa zazdalo, že ho práve niekto prefackal.

Zmohol sa na jediné slovo: „Odkedy?“

„To asi vy viete najlepšie, odkedy je tehotná,“ posmešne povedala, lebo nepochopila, čo sa pýta.

Shane prevrátil oči. Samozrejme tušil, kedy sa to mohlo stať.

„Odkedy to vieš?“ Sám nevedel, čo tou otázkou sleduje. Možno len chcel zistiť, či je v osade posledný, čo sa o tom dozvedá.

„Krátko. Snaží sa, aby to nikto nezistil, ale vytušila som to skôr. Pred pár minútami mi to sama potvrdila.“ Zrazu si pripadala ešte viac ako zradca, ktorý okamžite predáva tajomstvo nepriateľovi, navyše, za sumu, ktorá sa ani zďaleka nerovná tomu, čo svojou zradou stráca. Výčitky svedomia sa na plnú hubu ozvali.

Kým Nia uvažovala nad tým, ako Darjinu dôveru sklamala, Shane sa chytil za hlavu a mal úplne iné starosti. Nahlas povedal len: „Aha.“ Zrazu mu to všetko došlo. „Tak už viem, prečo si rozmyslela odchod a povedala, že na jar. Doriti!“

Nia sa na neho škaredo pozrela, nemala rada hrubé slová, a už vôbec nie v prítomnosti detí, aj keď malá Dorota ešte slovám nerozumela.

„Áno, myslím, že práve preto. V jej stave a s tým, čo prežila, s najväčšou pravdepodobnosťou bol by to ortieľ smrti pre to malé. Nezvládla by cestu.“

Shane zrazu zaváhal, čo s tou informáciou bude robiť. „Ja neviem, Nia. Si si naozaj istá? Nie že za ňou prídem a ukáže sa, že to nie je pravda. Nechcem ju raniť.“

„Čo si myslíš, že som si niečo také vymyslela? Sama mi povedala. Asi si bude myslieť, že som ju podrazila. Vlastne, som to aj urobila, ale len preto, že som vám chcela pomôcť. Nedokázala som si to nechať len pre seba. Tak sa za mňa prihovor, prosím.“

Shane študoval jej tvár a naozaj sa na nej objavili obavy. Neklamala. On bol rád, že si to nenechala pre seba. Teraz sa bude môcť čeliť tomu faktu, o ktorom sa práve dozvedel. Zrazu ho naplánovaná práca absolútne nezaujímala, ale špinavé oblečenie. Stálo pred ním niečo, čo v okamihu, ako sa o tom dozvedel, úplne všetko menilo a on začal zisťovať dosah tejto informácie na jeho súčasnosť a hlavne budúcnosť. Pomaly to začínal v sebe spracovávať.

„Ďakujem, Nia, že si mi o tom povedala. Dobre si urobila. A uvidíš, nakoniec aj ona to sama pochopí, že si jej zle nechcela,“  zamrmlal potichu stále trochu šokovaný novinkou.

„Dúfam. Nespravila som to pre ňu, ani pre teba, ale pre vás.“

To Shana tie slová ranili. Pre vás. Veru, Darja robila medzi nimi priepasť tam, kde mala stavať mosty. Mal právo to vedieť. Naozaj by si mohla nechať také niečo pre seba? Zrazu sa cítil zranený, ponížený, nie dosť hodný. Naozaj mu tak nedôverovala? Ani za svet by jej nechcel ublížiť.

„Nia, ja stále nechápem... Ty si tiež... žena. Vysvetli mi, prečo... prečo mi to nepovedala?“ jachtal Shane.

„Aby ťa nesklamala? Ja fakt neviem Tiež sa v nej veľmi nevyznám. Ja by som reagovala úplne inak. Jedno viem isto, má ťa veľmi rada. Len sa to bojí ukázať. Vieš čo, bež za ňou a na rovinu sa jej opýtaj. Myslím, že sa jej uľaví,“ odpovedala mu, hoci si uvedomovala, že možno nadobro prišla o Darjinu dôveru. Už sa nedokázala pozerať na to chodenie okolo horúcej kaše. Uvedomovala si, že je to jasné zasahovanie do vzťahu dvoch iných ľudí, k čomu nikdy nemala sklony. Teraz, keď to už bolo vonku, tak mala obavy, ako to dopadne, no nebola schopná mlčať. Pre nikoho z dvojice v očakávaní, a už vôbec nie pre to malé, to nebola dobrá situácia. Niekto musel mať rozum aj za nich.

Shane, ktorého informácie celkom vyviedli z miery, sa opýtal: „Myslíš hneď teraz?“

„Nie, čakaj do pôrodu!“ poradila mu sarkasticky mladá mamička. „Jasné, že teraz! Nech to už dopadne akokoľvek, potrebuje cítiť tvoju podporu.“

Pomaly sa postavil, nebol si istý, čo je správne, nakoniec sa na všetky proti vykašlal a rozhodne povedal:. „Máš pravdu! Idem! Bože, ako som mohol byť taký slepý!“ S týmito sebakritickými slovami na margo svojej nevšímavosti chcel vyjsť von. Ale keď si bral kabát, tak zbadal, že Darjin je stále na vešiaku. Von išla, vlastne ušla, bez neho, tak sa za ňou ponáhľal, uvažujúc nad tým, že Nia má úplnú pravdu. Na Darju bude treba naozaj dozerať.