Domov
Domov
Sbírky » Próza
(30.07.2012 - rozpracováno)
Prolog: Kráčať po tmavej ulici a počuť tvoj hlas, všetko je v poriadku. Nebojím sa, tvoja ruka ma sprevádza.
Kráčať v smútočných šatách k tvojmu hrobu je však úplne o inom. Realita okolo vás plynie vlastným tempom, neberie ohľady. Cítim len, ako mi mláka preniká do topánok, iného nie som schopná. Viem, ako by si túžila, aby v takýto deň svietilo slniečko a hrialo moju tvár namiesto tvojho úsmevu. Ale ty tu nie si. Nechala si ma tu a teraz chceš, aby som aj ja opustila všetko, čo mi ťa pripomína a jednoducho ušla? To nie je fér. Nie je to fér!
Fotka vložená do náhrobku symbolicky zasadeného v studenej zemi povedľa urničky s popolom. To z teba zostalo. To zostalo z toho, čo mi tak chýba. Z môjho domovu. To jediné môžem naposledy pohladiť a znovu sa hlasno rozvzlykať. Pre mňa tam slnko vychádzať nebude.
Kráčať v smútočných šatách k tvojmu hrobu je však úplne o inom. Realita okolo vás plynie vlastným tempom, neberie ohľady. Cítim len, ako mi mláka preniká do topánok, iného nie som schopná. Viem, ako by si túžila, aby v takýto deň svietilo slniečko a hrialo moju tvár namiesto tvojho úsmevu. Ale ty tu nie si. Nechala si ma tu a teraz chceš, aby som aj ja opustila všetko, čo mi ťa pripomína a jednoducho ušla? To nie je fér. Nie je to fér!
Fotka vložená do náhrobku symbolicky zasadeného v studenej zemi povedľa urničky s popolom. To z teba zostalo. To zostalo z toho, čo mi tak chýba. Z môjho domovu. To jediné môžem naposledy pohladiť a znovu sa hlasno rozvzlykať. Pre mňa tam slnko vychádzať nebude.