Vzťahy

SYMPAŤÁCI - sú založené na prvom dojme. Stačí s osôbkou prehodiť pár slov, pár úsmevov, pohľadov a sympatia je na svete. Po mestách chodia celé hordy sympatických ľudí. Získať si niekoho sympatie nie je žiadna veda, skôr to ide až príšerne rýchlo, lebo každý má čím zaujať - aj mĺkvi a nesmelí ľudia vám môžu byť sympatický rovnako ako ukecané a hlučné typy.
ZNÁMI - z trochou nadhľadu by som mohol povedať, že moji známi sú vyšším levelom symaťákov, ale nie je to celkom tak. Tieto veci sa dosť zle škatuľkujú. Okruh známych je široký, sú to všetci tí, ktorých na ulici pozdravíme a obdaríme ich úsmevom. Tých je už o niečo menej.
Prehodíme s nimi pár slov v autobuse, na zástavke, pri náhodnom stretnutí vo výťahu, v rade pri bufete, za stolom v jedálni, na cigaretke a vlastne všade, kde s nimi pobudneme dlhšie než pár sekúnd.
Mĺkvejší ľudia toho povedia menej, ukecanci zas viac, ale to neznamená, že jeden vás má radšej než druhý. Len každý funguje trochu inak a práve tu, pri známostiach, tieto introvertnoextrovertné rozdiely vyplávajú na povrch. Naši známi sa k nám nijak nefixujú, nepútajú a podobne to robíme aj my.
KAMARÁTI - pomyselný tretí level. Priateľom sa nám stáva tá osôbka, z ktorou máme predsa len bližší vzťah a podľa mňa vzniká a upevňuje sa prachobyčajným rozprávaním. Čím viac toho o sebe viete, čím viac sa poznáte, čím viac smiechu máte za sebou, tým lepšími priateľmi ste.
Spoločnosť priateľov už vyhľadávam (a oni, prirodzene, vyhľadávajú tú moju) a to je hlavný rozdiel medzi známymi a priateľmi. Nemôžme mať tisícku priateľov (to by sme nestíhali ani keby sme obetovali osobný život, povinnosti a spánok, že?) a preto treba priateľov voliť podľa vlastného vedomia a svedomia. Čím viac záujmov je spoločných, tým lepšie. Čím viac názorov je rovnakých, tým lepšie. A aj spoločné zážitky niečo znamenajú.
Ako starneme, priatelia nám pribúdajú, ale na druhú stranu aj odbúdajú. Niekedy je obetované priateľstvo v záujme osobného prospechu, inokedy dochádza k pozastaveniu až odumretiu komunikácie, alebo (najčastejšie) k odsunutiu priateľov medzi známych (niekedy len dočasne).
Prečo? Ide o personálnu dynamiku. Viac priateľov naše mozgy nezvládajú a to patria na planéte medzi tie najväčšie. Keď máte 4 priateľov, musíte sledovať 10 vzťahov: váš vzťah so 4 ostatnými ľuďmi a 6 dvojstranných vzťahov medzi nimi. A poznať každého dostatočne na to, aby ste boli jeho priateľom, znamená práve toto. Keď ale máte 19 priateľov, musíte už sledovať 19 vzťahov medzi vami a nimi a ďalších 170 obojstranných, čo je dohromady 190 vzťahov. Podľa testov sa množstvo priateľov každého človeka z akejkoľvek spoločenskej vrstvy šplhá až k číslu čísla 150 (to je viac ako dvadsaťdvatisíc vzťahov!). A s drvivou väčšinou z nich nás zoznámili spoločný priatelia.
Medzi tými priateľmi nájdete ľudí zhovorčivých i mlčanlivých, inteligentných i menej inteligentných, povrchných a svedomitých. Každý je pre inú časť našej duše - s jedným vedieme hlbokomyseľné rozhovory o zmysle života, s druhým si vymieňame najnovšie drby a klebety, tretí má vždy v rukáve zásobu vtipov, no a štvrtý si príde podebatovať o zložitosti opačného pohlavia. Dohromady nás však spája puto.
PRIATELIA - niečo medzi tretím a ďaľším levelom. Keď ujo Aristophanes povedal, že skutočný priateľ má cenu stovky príbuzných, myslel práve na takýchto priateľov. Takých, o ktorých vieme všetko: od toho, čo by v ktorú chvíľu povedali, cez to, na čo práve myslia až po to, aký deodorant používajú a aké používali predtým. S nimi si netreba dávať servítku pred ústa, aj po rokoch stačí pohľad a ste dohodnutý. Nie je téma, ktorú by ste neprebrali.
Takéhoto nájdete len jedného (možno pár) za život a beda, ak o nich niekedy prídete.
Prejdú roky, sťahovania, svadby, nové zamestnania a vy si stále na seba viete nájsť čas. Podľa toho pohľadu zistíte, že sa v podstate nič nezmenilo (zmenilo sa toho dosť, ale vy si stále rovnako perfektne rozumiete).
VZŤAHY - bývajú často zamieňané s láskou.
Ak má napríklad muž manželku a priateľku zároveň, s jednou z nich má vzťah. Aj keď má rád obe a žiadnej sa nechce vzdať, keď príde na lámanie chleba a musí si jednu vybrať, uprednostní lásku pred vzťahom.
Vzťah je aj to, keď spolu chodia dvaja mladý, nezamilovaný a neskúsený ľudia v domnienke, že to medzi nimi je láska. Denne sa stretávajú, vypisujú sms, "nedokážu bez seba žiť", volajú si, myslia na seba, bozkávajú sa v parku a po meste chodia ruka v ruke, no ich vzťah nestojí na tom čo láska. Buď je prevažne fyzický, alebo pramení z potreby s niekým chodiť, alebo za ním stojí iná pochybná pohnútka, nemáva dlhé trvanie.
Čím sú ľudia starší, tým menej takýchto vzťahov vedú a práve u neskúsených teenagerov je zamieňanie vzťahu za lásku pravidlom. Pri rozchode si ešte zvyknú spôsobiť poriadnu bolesť a spáliť všetky mosty a býva vraždou nejedného priateľstva.
LÁSKY - sú podstatnou zložkou života. Len zo svojím partnerom môžete zdieľať život a spojiť ho - dočasne, alebo trvalo.
Drvivá väčšina začína na diskotékach a práve tieto rýchle nečakané začiatky majú najdlhšiu životnosť. Dvaja fakticky neznámy ľudia sa na seba vrhnú, prežijú "super" večer a až potom sa začnú spoznávať. Vlastne skočia od sympatií k láske. To naznačuje, že takúto lásku môžeme cítiť prakticky ku komukoľvek a sami sa podvedome k partnerovi pútame.
Lenže tento vzťah si berie veľa. Dvojica sa navzájom ovplyvňuje omnoho viac než v predchádzajúcich vzťahoch, jeden na druhom zanecháva nezmazateľné stopy, ktoré nezmiznú z rozchodom. Láska je veľmi relatívna a keďže si žiada veľa stačí celkom málo a je na vzostupe.
Milujeme človeka, tú mozaiku ktorá ho definuje (od vzhľadu až po slovnú zásobu) a keď sa zmení jeho správanie, názory, činy, prichádza rozchod a hľadanie ďalšieho potencionálneho partnera.
LÁSKA - trochu iný druh lásky, taká, ktorú ťažko zažiť na vlastnej koži, no o ktorej je každá lovestory. Tá povestná láska až za hrob. Nie je medzi dvoma osobami, ale medzi dvoma dušami a tak koniec jednej znamená aj koniec druhej.
Vo väčšine detailov identická s predchádzajúcou láskou, ponúka a berie to isté, ale líši sa jedným podstatným detailom: málokto ju zažije a je nulová šanca, že ju jeden človek zažije viac než raz za život.
Táto láska je prakticky nezničiteľná (preto až za hrob) akýmikoľvek okolnosťami: vzdialenosť, odlišnosť, zmena partnera, finančný krach a ani smrť tu nehrajú rolu. Že váš vzťah k druhej osobe je tak silný ukážu len roky a nie je dôvod sa práve za takouto láskou hnať. Za prvé, nie je o nič krajšia ako "obyčajná" láska a za druhé, nie je v našich silách ju ovplyvniť.