Mladý človek, jeho svet a etické problémy v týchto dňoch

Keď kráčate po ulici, mnohokrát sa stanete svedkom, ako matka hreší svoju malú ratolesť. Možno preto, lebo chcel či chcela hračku, ktorá stojí veľa peňazí a rodič na ňu akurát nemá. Zdá sa Vám to povedomé? Nestáli sme aj my niekedy takto pred výkladom a nedupali nôžkou nad bábikou, autíčkom čí plyšovým medveďom? A keď sme nedostali, čo sme chceli, bol to nesmierny problém.
Čím sme starší, tým sa nám takéto „problémy“ zdajú byť smiešnejšie, ale prichádzajú iné.
Každý človek prežíva svoju mladosť iba raz. Je to čas túžob, radosti, očakávaní, ale aj sĺz. Človek prežíva prvé lásky, ale i sklamania, prvé priateľstvá, ktoré snáď pretrvajú celý život. V tomto období sú ľudia plní síl, energie a elánu. Majú otvorené brány do sveta. Nič im nestojí v ceste za vzdelaním, poznaním a získavaním nových skúseností. Rodičia, ak im na svojich deťoch záleží, sa im už od narodenia snažia vštepovať dobre spôsoby. Mladý človek vyrastá v harmónii, váži si starších, je zodpovedný... a tak ďalej. Proste robí to, čo sa od neho čaká. Je hneď dospelý! Naozaj je to tak?
Mladí ľudia žijú každý deň pre dnešok. Ich hodnotový rebríček sa stále kolíše. Chvíľu je na vrchole škola, hneď na to zas diskotéka či niečo iné. Nechcú riešiť otázky typu: „Keď kúpim toto a nepotrebujem to teraz súrne, nevyjde mi na niečo, čo potrebujem?“ Nemajú problémy... teda aspoň tým starším sa to zdá. Ale veď aj oni boli mladými.... len už zabudli, že život mladých nie je taký jednoduchý, ako sa na prvý pohľad zdá. Musia prekonať množstvo nástrah. Často sa rozhodujú v situáciách, v ktorých sa ocitli po prvýkrát. Kladú si otázky ako: čo teraz? Čo je správne? Veľakrát im nemá kto pomôcť, poradiť, a tak sa musia spoliehať sami na seba, na svoje rozhodnutia, no nie vždy sa rozhodnú správne. Vo svojej mladosti sú nútený riešiť problémy, ktoré sú prispôsobené na ich vek. Do akej partii sa pridať, ísť na večierok s tou alebo s tým, ako sa prejaviť a hlavne presadiť. Je veľa problémov, nad ktorými si denne lámu hlavu, chcú sa rozhodnúť správne... a preto zvažujú z každej strany. Dospelým sa to niekedy zdá smiešne a odbyjú ich vetou typu: „To vôbec nie je dôležité, mysli radšej na školu:“ Je to správne? Neriešili oni niekedy niečo podobné? Či boli hneď dospelými?
Dieťa na ulici pred výkladom hračkárstva s uplakanou tváričkou, ktoré sníva o novom autíčku. Jeho matka ťahajúca nákupne tašky a počítajúca v mysli peniaze, čo ešte zostali na účte... a doma v teplej izbe sediaca pri telefóne Janka, ktorá čaká na telefonát od Petra. Sú to skutočné problémy? Áno, len každý si je vzdialený vekom. Jeden má šesť, ďalší šestnásť a tridsaťšesť. No každý si tým prejsť musel a musí.