Malá..
Malá..
Anotace: Osobné vyznanie, z hĺbky môjho poleteného vnútra....
Jeden. Jeden nový bod na zozname. Písanie je o obsahu. Ale ja to viem!!!!!
Odpisujem. Začítam sa... závisť zožiera moju detskú dušu. Cítim sa maličká,podvedená.
Hlúpa a namyslená. Neschopná, nešikovná!!!!
Cítim slzy. To nepríjemné mravenčenie v očiach, pocit ako pred kýchnutím. Privieram viečka ,mihálnice tlačím k sebe. Chystám sa na vzlyk.
Nič. Smiešne privreté oči zostali suché. Beznádejne stratená. Úplne vykoľajená...
Zase....zase s naivným obidvom čítam dozadu svoju spoveď. Nedokonalé, neumelecké, strašné!!!!
Privieram oči. Chystám sa na slzy. Sucho. Zažmurkám viečkami, pritlačím riasy k lícam.
Som úplne zbytočná, nanič.
Vžívam sa do neesitujúcih príbehov .Prežívam osudy ľudí, z kníh. Ľudí z kníh!!!!
Sprosté malé decko. Bez talentu!!!!
Rozmýšľam nad písaním. Zanedbávam ho. Nevydržím písaž dlhé príbehy. Niť sa mi trhá,pointa stráca. Tvorím polepené kúsky príbehov s nejasným koncom. Sama neviem aký bude.
Všetko čo som pridala je neuveriteľne detinské, bez hlbšieho významu. Neosobné.
Neosobné, to je ono. Všetko, čo tvorím je neosobné.
Bojím sa svojej osoby .Bojím sa písať horory, bojím sa samej seba.
Bojím sa otočiť, bojím sa zavrieť oči.
Štastie je kolísave. Jeden deň cítim radosť .Nahováram si o kráse mojich jednoduchých pozliepancov.
Teraz... sedím v slabnúcom svetle pred monitorom, rozmýšľam o sebe. Egoisticky len a len o sebe. Túžím, očakávam jasnú budúcnosť.
Nevidím ju. Vybásnená prvá kniha do 18, mizne. Mizne kvôli mne.
Nepracujem na sebe ,zaostávam. Stále zostávam na mieste a nemám silu pohnúť sa v pred.
Ale stáť nemožno. Treba sa pohnúť, alebo spraviť krok na späť a na všetko sa znovu pripraviť.
Premyslieť ,možno dozrieť. Dozrieť, asi ešte mám nejakú nádej.... alebo len prehnané nároky?
Komentáře (2)
Komentujících (2)
Doporučit
Tisk
Ten který ti tohle napsal musel být asi úplný hlupák, protože....já nevim, mám takový pocit, že TY ten talent máš! Jenom jsi ho možná ještě nevyužila, nenašla jsi klíč od toho pokladu. Víš, psaní vždycky byla moje vášeň, byla to moje vášeň, ke ketré jsem se vždycky mohla upnout...jednou jsme psali ve škole slohovku a dostala jsem 2/3. 2/3! Za obsah slohovky-tím chci říct...hlavní je že tě psaní baví a nezáleží zrovna na tom, jestli se ti dílko povede více či méně...vkládáš do něho svou energii,čas -a to by se mělo oceňovat! :)
PS: děkuji taky za komentáře ;)
28.02.2009 21:07:00 | Kira Haulie
pamätám sa ešte, že som bola úplne ako ty.. plná očakávaní, šťastná zo všetkého, čo sa mi podarilo napísať, nadšená, cieľavedomá.. len tých komentárov stále nepribúdalo.. po čase som si zvykla na pár stálych hodnotiteľov, naozaj len pár.. zato čítať som neprestala, a hoci koment od niekoho úplne cudzieho poteší ako nič na svete, naučila som sa vlastné riadky hodnotiť tak akosi sama.. písala som veľa, poviedky, romány.. sklamaná z nedostatku záujmu som ostala verná básňam.. aj som si myslela, že kašlem na písanie úplne, že to nemá cenu.. ale pomáha mi.. pomáha mi, keď sa chcem stratiť pred skutočným svetom niečo len tak napísať.. v postavách sa vyplakať zo svojich vlastných starostí..
nestrácaj nádej, ale neočakávaj až toľko.. máš pred sebou ešte veľa času zlepšiť sa, nájsť sa, nájsť ten správny smer..
o tom, že vieš a že chceš, svedčí aj táto úvaha. veľmi sa mi páči, aj po obsahovej stránke, aj po pocitovej.
a vydať knihu? to je aj môj veľký sen, stále.. hoci od dvanástich som už veľakrát zapochybovala, či to má zmysel..
poradím ti.. nielen liter, ale aj literárne súťaže vedia človeka posunúť vpred, hoci nie vždy vyhrá, nie vždy je ocenený.. ale netreba to vzdávať, určite nie!
držím ti palce, aj keď sa cítiš malá.. nájdi sama svoju veľkosť v sebe.. keď si budeš veriť, hoci pre svet okolo seba budeš len malým človiečikom, všetko ti pôjde ľahšie ;) dôveruj mysli a nepodceňuj srdiečko, budem ti držať palce !
15.02.2009 20:11:00 | lennerka