Siete

Pamätáš si na prechádzku vo vinohradoch?Slnko nám obodom dopadalo na vlasy.Prostí a zlatohlaví sme preskakovali kaluže letných búrok.Stromy praskali plamenne vo vetre.Plamene spalujúceho ohňa za vlhkej,daždivej noci.
Našli sme jazero s trávnatými brehmi.Snívali o loďke z orechových škrupiniek.Vieš,tej, ktorú sa bojím zažať na Vianoce, aby som trasúcimi sa rukami neodplašila mihotavé šťastie.Veľkej akurát pre nás dvoch.Plavili by sme sa spolu do neznáma.
Konečne sa stratiť niekam inam.
A pavúky?Tisíce.8 tisíc blískajúcich korálok ich vševidiacich očiek.Tá nekonečná spleť pavučín.Určite si nezabudol,čo si povedal o osude,ako si s nezadržateľným smiechom páral ich krvopotne tkané siete.
Vieš....
Myslím,že Boh sa smeje rovnako,keď nám trhá život na kúsky.