Vo mne

Vo mne
Vo mne sa schyľuje, Zdá sa
K otvorenej samovražde
Lebo v mojom živote vše zničí sa
A bolesť ma láme pokaždé.

Niekedy tam kvitli kvety jari
Kým neprišiel zimný mraz
Odvtedy sa v duši nejarí
Leto v nej nebolo ani raz

Na mieste kde mesiac žije mierom chorľavým
A slnko len vidinou šťastia je
Klamlivé kométy vše chvátia žiarom nezdravým
Kde výsmech satana večne znie.

Nie je to peklo a ani očistec
A od neba veru ďaleko má
Tam úrodu žne žiarivý kostlivec
Kostlivec, jeho meno každý zná

To miesto životom sa prezýva
A kostlivcovo meno na písmo L je
Tam kde sa samota v skaliskách ozýva
Miesto ktorému Boh chrbtom otočený je

Kde zlomení chudáci pod ťarchou osudu
S pokorou hľadia na bezstarostných
Kde šťastie nahé tancuje bez studu
Na holých chrbtoch zatratených

To miesto čo je len ľudskou dušou bez lásky
Umučeným a práchnivým drevom sa rovná
A ak aj umriem bez vrásky
Som snáď odsúdeniahodná?