Unavené šťastie

Kráčam nad svetlom faklí
noc stvorená do zaklínania
choroby sa do mňa vsiakli
srdce ťažko rania.

Hľadám zmes bylín liečivých
k nim ma osudné kroky zas vedú,
na každý výdych, každý vzdych
protiliek na pohár jedu.

Kráčam po okraji prepaste
sám proti sebe, proti hnevu
a unavené šťastie
ma núti do úsmevu.