Surrealna

 

Som hrdý

že patrím medzi omylných

ak ťa to sklamalo sorry

oči plné soli

v bruchu mravce,

v srdci moly

tak ukáž mi ktorý

pohľad je úprimný

prosím ťa nádej

a láska neumri

nestíchni,

neuhni

na jednej dlani,

v jednom ohni

tak kto,

ty, ja alebo oni?

kto je ten blázon

a kto normálny?

 

O normálnosť nestojím

o dokonalosť takisto

človekom nie sme rovnakým

sme jeden a sto

sto a jeden

každý a žiaden

začal som chrániť svoj sen

a užívať si život

tešiť sa z každého dňa

každému dňu

dám šancu

stať sa najlepším dňom môjho života

nenapravený ale poučený

ako z príbehu Marka Twaina

stále som to ja aj keď trochu iný

cítim to isté

len už som silný

buď si na to zvykneš

alebo odídeš

buď ma vyzveš

alebo nájdeme kompromisy

prečo súdiš, kto ti dal právo

kto si?

 

Aj keď tieto maľby

znejú surrealne

verím že naše sny

sú reálne...