Cesta Lovca (6)

Otvorím oči.
Ale takmer znovu ich zavrem. Pripadal som si akoby som vypil tanker piva a potom ma niekto zmlatil.
...bolo to predpokladatelne začul som hlas,áno bolo ale mali ste nanho dať väčší pozor! Neviete si ani predstaviť čo by sa stalo ak by zomrel! Ozval sa druhý hlas hlasno a vyčitavo. Otvoril som oči a uvidel toho zelenoočka ako sa zhovára s šedovlasim upirom. Sice je pravda že upíri nestarnú, ale tento mal určite cez 5000 rokov. Chcel som sa spitat kde som ,podľa toho ako som videl som usúdil že sme v tmavej miesnosti bez okien, Otvoril som ústa ale jazyk ma zradil a namiesto slov sa mi podarilo len slabé: Au. Obidvaja sa na mňa otočili. No sláva! Zvolal poloelf a prišiel ku mne. Tak ako sa cítiš šípková ruženka? Akoby som vypil tanker piva odpovedal som a zasmial sa, hrozne dodal som ked som videl jeho nechapavy výraz.
Aha... Zjavne chcel ešte hovoriť ale ten šedovlasi mu skočil do reči: Vitajte Rayne! Vitajte v Eredérii. Ďakujem chcel som povedať ale potom som sa zarazil:kde? V Eredérii. Našom svete. Povedali ste svete? Spital som sa skoro bez dychu.
Už sa chcel nadýchnuť že mi odpovie, ked ho druhý upir zastavil: nechajte ho sa aspoň postaviť. No tak vstaň! Robí si srandu? Pomislel som si Ale i tak som sa postavil. Síce ubolený ale stál som. Podal mi ruku: Frael. Usmial som sa a stisol som mu ju, Rayne odpovedal som. Prosím vás, otočil som sa na druhého upira, kde to dočerta som? Tento rozhovor.. začal pomaly... Je vhodnejšie viesť niekde inde. Poďte povedal a zišiel dole po schodoch. Spitavo som sa pozrel na Fraela. Len prikývol a išiel za ním. Zišli sme dole po jemne vrzgavych drevených schodoch do tmavej miesnosti. Na kovovom lustri horela 1 svieca všade boli stoly a na pravo od dveri bol pult o ktorý sa opieral bledý barman. Väčšina hostí bola v kapucniach a po hostinci sa ozýval šum rozhovorov. Normálny hostinec, akurát že mal okná. Čo ma vtedy nezaujmalo lebo bolo šero. Sadli sme si za stôl. Už už som otváral ústa že ich zasypem otázkami ked vtom sa Frael zdvihol: ,donesiem vám niečo na pitie" A tak som musel zas počkať. Ked došiel nestihol si ani sadnúť ked som sa ozval: takže? Povzdychol si a pred každého položil pohárik hnedej tekutiny. Určite vieš že my sme vo vašom svete len výmysel je tak? Ked som prikývol pokračoval: A teraz si predstav planétu na ktorej by žili podľa ľudí IBA mysticke a rozprávkové bytosti. Chvíľu sa odmlčal a podľa ich tvary som videl že majú čo robiť aby sa nerozosmiali. Už aj tak som bol s toho dosť prekvapení ked to zaklincovali. Takže existujú 2 strany: , začal starček ktorý od doby čo sme sem došli neprehovoril, svetlá a tmavá. Svetlá je normálne ako si bol zviknuty na zemi,strieda sa tam deň a noc akurát že tam bývajú prirodzene iba denné bytosti. No a tá tmavá.. zas sa odmlčal čo ma neskutočne štvalo. Zjavne ho bavil pocit že hltam každé 1 slovo. No a tú temnu uvidíš povedal a vypil svoj pohárik na jeden hlt. Daj si vyzval ma. Podozrievavo som sa pozrel na hnedú tekutinu čo som mal v pohári. Niečo ako likér u vás na zemi povedal a zasmial sa ked videl ako si ho prezeram, neboj není to otravené" ešte chvíľu som sa na pohár neisto pozeral, potom som mykol plecom a vypil jeho obsah. Pocítil som teplo a sladkú chuť ale nedokázal som ju pomenovať. Silné čo? Povedal a ked som prikývol usmial sa. Vzápätí pokračoval: Erederia, je rozdelená na provincie, niečo ako na zemi štáty. To platí pre svetlú i pre temnú stranu, není pravidlom že provincí musí byť len rasa ktorej tá provincia patrí, ale samozrejme dominuje v nej...
,Počkaj" zastavil som ho: , ak tomu správne rozumiem v tých vašich "provinciách" vládnu jedny bytosti ale je tam istá menšina druhých? Správne, ozval sa zrazu Frael a sranda je že príroda to zariadila tak že sme prepojení zo svetom ľudí a taktiež sme prepojení aj so svetlou stránkou Ederie čiže môžeš sa pozrieť aj do svetla, ale v tvojom prípade radšej len z ochrannym oblekom dodal. A mne ani nebolo treba hovoriť prečo, veľmi dobre som vedel čo svetlo robí s upirmi. Myslel som že upíri sú konzervatívci, aspoň vás tak prezentujú u nás. Opäť sa zasmial: áno z väčšej časti hej ale časom sme boli donútení sa.. ehm trochu zmodernizovat.
Zrazu starček sediaci vedľa neho vybral s vrecka okrúhly predmet na retiazke. Nevedel som na čo slúži ani vtedy keď povedal: meškame, pretože nemal žiadne ručičky. Iste povedal Frael a vstal: tak teraz už konečne uvidíš ako to vyzerá u nás usmial sa a išiel k východu. Dychtivo som sa ponáhľal za ním.

..........................................

Vyšli sme z hostinca.
Síce mi Frael povedal dobrý deň, to čo bolo na oblohe mi ako deň rozhodne nepripadalo: obloha bola čierna ako o polnoci a hore svietil mesiac. Nie však svetlý, ale krvavo červený. Tak toto je u vás deň? Spital som sa a on len prikývol. A potom kde je svetlo? To nepotrebujeme, ozval sa ten šedovlasi pán čo nás sprevádzal, si noční tvor to znamená že v noci vidíš oveľa lepšie ako cez deň,tadialto páni" povedal a ukázal na tri kone uviazané o stĺp.

,Ešte ste sa mi nepredstavoval" povedal som mu ked sme išli ulicami mestečka: ak by si niekdo chcel naist miesto na nakrúcanie stredovekej detektívky toto bolo ideálne miesto: čierna obloha, sivé domy a bytosti na uliciach úplne tiché väčšinou pod plaštami a kapucnami.,On to ani neurobí" pošepol mi Frael ktorý išiel s koňom vedľa mňa, a mal pravdu. Starček sa len usmial: ,strážcovia neprezradzaju svoje mená". Strážcovia? Spital som sa.
Všetko má svoj čas, počkaj si a dozvieš sa.Pozrel som sa doprava hľadajúc podporu u Fraela ten však len pokrútil hlavou. Beznádejne som si vzdychol: Dobre, ja teda počkám.
......................
Už z diaľky som ho videl ale z blízka bol čím ďalej tým krásnejši. Pred nami bol palác z obsidianu z hradbami hrubymi 100 m a 8 vežami usporiadanimi do kruhu okolo 1 najvyššej veže. Keďže obloha aj všetko okolo bolo čierne alebo šedé bol skoro zázrak že som ho videl zreteľne. Ale vedel som prečo. Došli sme na veľký padaci most kde stál zástup stráží v červených brneniach,len čo nás uvideli prekrížili kopie a zabránili nám preist. Starček,na svoj vek dosť čiperne zoskočil s koňa a ked sa k nám blížil strážnik s červeným chocholom na hlave kyvol nám aby sme spravili to isté. Účel návštevy?! Skríkol typickým vojenským tónom. Normálny šesťdesiatnik by už pri tom dostal infarkt ale striebrovlasemu upirovi ( mne sa zdalo že tak na šesťdesiat vyzerá ) to zjavne nevadilo, úplne kľudne mu podal obálku. Vojak roztrhol pečať a namrzene si prečítal list. Dobre povedal po chvíli a kyvol stražam ktoré sa rozostupili. Ustúpil a dodal: kone nechajte tu".
Na nádvorí sa to,tak ako všade inde, hmyrilo životom. Ale zjavne sa tu vyznal lebo nás po celý čas viedol. Už je to dávno čo som bol na Veredernskom hrade, povedal akoby sám pre seba. Akom? Spital som sa takmer okamžite ked sme kráčali chodbami hradu a všade boli vzory sochy krby koberce..Nevedel som kam sa mám pozrieť prv. Veredernskom zopakoval. Hlavné mesto našej provincie je Veredern, na veredernskom hrade sídlia naši vládcovia. Vládcovia? Kráľ s kráľovnou plus upirsky senát. Preglgol som a vduchu som si želal aby mi nepovedali to čo som si myslel:, Chcú ťa vidieť" povedal strážca ktorému zjavne jeho stará pamäť slúžila tak dobre že by tento hrad prešiel i na slepo.
...................
Zdalo sa mi že hrad je nekonečný, ale bol som zato rád. Poslednú hodinu čo sme kráčali som nebol schopný vnímať nič okrem svojich myšlienok a srdca ktoré mi bilo ako splašenemu koňovi: Upirsky senát? , Králi? Čo majú s takým niktošom ako ja? Chcú ma za niečo potrestať? Mučit? Alebo zabiť? S hrôzy plných myšlienok ma vytrhol Fraelov hlas:, hej už sme tu!"
.......................
Stáli sme pred veľkými smrekovimi dverami natretymi na tmavočerveno a okutimy zlatom. Zlato sa na dverách spájalo do rôznich ornamentov: draka,pavúka,hada.. ale najvyraznejsi bol ornament v strede: veľký zlatý netopier medzi dvoma krídlami brány.Boli tak nádherné že by som na nich mohol pozerať celý deň. My tam s tebou nemôžeme ísť povedal Strážca, čo ma hneď prebralo s otupenia. Prečo? Spital som sa zo všetkých síl usilujúc aby sa mi neklepal hlas. Chcú s tebou hovoriť osamote. Ale ked sa vratiš všetko mi povieš usmial sa Frael. A potom zmizli. Rovno s pred oči mi zmizli. Brána sa pomaly začala otvárať. Zo všetkých síl som sa snažil neklepať ked som vkročil do dveri.
Na konci miesnosti boli dva troni ale postavi na nich som ešte zatiaľ nevidel.
Vitaj Rayne! Ozval sa miesnostou zvučný mužský hlas,čakali sme ťa! Zamrazilo ma: odkiaľ viete moje meno? Vieme o tebe od doby čo si sa stal upirom, bohužiaľ dotyčný tým lovcov ktorý ťa našli ako sa snažiš brániť proti vlkolakovi nepovažoval za podstatné zmieniť sa o tebe v terénej správe. Zistili sme to až vtedy ked ťa našli tý fanatici. Doba je ťažká Rayne, ak by sa ľudia dozvedeli o existencii Eredérie je koniec. Skoro som chcel povedať mrzí ma to ale uvedomil som si že to není adekvátne ospravedlnenie a ani na mňa nekričal takže som len prikývol.
Po celý čas som si akosi matne uvedomoval prítomnosť ďalšej osoby okrem nás troch, nevedel som to visvetlit.. proste som ju cítil. Teraz si upirom, musíš nám však dokázať že si pravoplatne jeden z nás, si ochotný podstúpiť skúšky? Aké skúšky? Spital som sa ale zjavne mi nechcel dať odpoveď: tak si?" Chvíľu som váhal: Áno , povedal som na koniec, áno som.
Zdalo sa mi že sa usmial:Výborne! Začne sa o mesiac, sprav ich a dokaž že si jedným z nás. V opačnom prípade...
Umrieš.

POKRAČOVANIE NABUDÚCE..