Výběr autora Guldrun

Báseň s historickým motívom o hľadaní či bojovaní proti svojmu osudu...

Kam ideš, dievčina, včasráno,
Tak zvláštne čulá a osamelá?
Kam smerujú kroky neisté
A beží v diaľ duša omámená?

V

Túto báseň, ktorá rozpráva o človeku v nočnej prírode, som napísala keď som išla na noc na jeden kopec nad našim mestom a nevedela som zaspať.:)

Nočný vzduch pláva nad horami,
Svietia doň ďaleké lampáše,
Ticho tak stále a počuteľné,
Pútnik si šaty opáše.

Nepu

...

Sedela v tichu svojej duše
Hľadiac do diaľ krajiny
Ticho, len spev vtákov z buše
Ohlasoval život nový, iný.

Vietor

Jemná a krehká.
Ponáram sa do jej sveta.

Neisté tiché krôčiky
Jesennou krajinou znejú
Hľa, aké malé
A slnca

Človek-milión si...

Lúka plná kvetov
Žiariaca do diaľky.
Stonky radostne sa vlniace
Životy ako z rozprávky.

Nie jeden ich s radosťou

Dlhoveké, tradované múdrosti o tom aká byť, nie sú vždy tak nápomocné ako sa môže zdať.

Možno súdené je tebe
Žiariť svetlom Polárky
A druhej zase
S tieňom sa stratiť,
znenazdajky.

A či tmavé tich