Básně autora Mišiačik
Nalezeno 112 záznamů. Zobrazuji 81-100.
Nepočúvaj ju, ktoré nechce aby si mi odpustil, ale počúvaj MOJ HLAS...
Zrkadlo jedného dievčaťa, ktorým som ja...
Ďakujem, ďakujem,ďakujem...Treba pokračovať?
Som tak nedokonalá, tak zlá pre teba...no aj tak si nedám povedať, a myslím na teba...každý deň...
Už dva dni...tak neskutočne mi chýbaš!
...chcem touto básňou povedať, že neznášam namyslených klukov...a veľa ľudí sa aj zmenilo k horšiemu a to ma mrzí...
Keď je báseň napísaná bez inšpirácie...
prečo som vlastne tu?
Ten chlapec sa veľmi o mne mýlil....vlastne ani nevedel. kto som...
Tajomnosť, čaro rozsvietených pouličných lámp a neznámych, anonymných ľudí....
Sylvika, všetko najlepšie ku krásnym šestnásť.
Túto báseň som sa snažila napísať precítene, aby mala cit...lásku...ale aj nenávisť..
Novodobá báseň, ktorá opisuje situáciu, ktorú ste už možno zažili...netvrdím, že je perfektná...ale som zvedavá na váš názor...
Chlapec, ktorého ľúbim je dokonalý...bez najmenšej chybičky....a myslím, že takéto pocity má každý....no nie???
Táto báseň je tak trochu o mne...
Táto básnička odzrkadľuje výhľad z môjho okna na svet, ktorý zdá sa nemá zmysel...
Príde ku mne anjel a vraví: Vstaň a povedz prepáč A ja si hovorím: Dopekla, neplač!!!
Jak veľmi to môže bolieť, keď sa do niekoho zaľúbite...najprv je všetko krásne, no slzy prídu, či teraz alebo potom...
Detstvo je to najkrajšie. Svet dieťaťa je krásne nevinný a bezstarostný, hravý a zábavný. Deti sa nerozčuľujú nad nepodstatnými vecami, vnímajú len to, čo je dôležité. Ich úsmev a čistota dokáže u druhých ľudí veľa. Zmena v dospelého človeka je krutá...
Túto báseň som napísala minulý rok, keď práve začínala jar. Ten, komu chýba, nech si v tejto básni na ňu pospomína...